Na freskách a reliéfoch býva zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma – ako symbol mučeníctva, víťazstva a hromada kamenia – ako symbol príčiny jeho smrti.
Kresťania sa modlia a ďakujú Bohu nielen za neho, ale pripomínajú si zároveň všetkých vyznávačov, ktorí obetovali život pre Kristovu pravdu.
Sviatok svätého Štefana i nositeľov tohto mena mal kedysi na starej dedine inú atmosféru ako predchádzajúci prvý vianočný sviatok a Štedrý deň.
Bol to deň plný detských hier na snehu, deň naplnený návštevami rodiny a priateľov, no najmä prípravami dievčat a mládencov na večernú Štefanskú zábavu. Žartovnú atmosféru privodili v chalupách hneď od rána najmenšie deti zvykom, na ktorý sa už celkom zabudlo. Poprosili mamu, aby ich zobudila skôr ako vstane gazda. Zo starých ručníkov a šatiek mali už dopredu pripravené povrazy, ktorými poviazali gazdovi nohy i ruky. Keď sa otec zobudil, žiadali od neho za vyslobodenie výkupné.
Hra sa neobišla bez „kupčenia“, prosíkania a vyjednávania, až sa nakoniec obe strany dohodli. Deti takto získali niekoľko šestákov, cukrovinku alebo nejaký vzácny prísľub, či dovolenie od otca.
Ak bol gazda chalupy nositeľom mena Štefan, bývalo výkupné „mastnejšie“, pričom sa do vyjednávania za oslobodenie rada pridala aj gazdiná, získajúc tak neraz novú šatku či povolenie na inú „parádu“.