V tom istom čase potvrdili maďarské úrady tri prípady vírusu vtáčej chrípky u labutí, ktoré sa našli mŕtve v župe Bacs-Kiskun na juhu krajiny. Ďalších 11 uhynutých labutí pozbierali včera z ľadových krýh Malého Dunaja pri Ostrihome. Na slovenskej strane hraníc sa našli dve mŕtve labute ešte v pondelok. Objavili ich pri čističke odpadových vôd v mestskej časti Vrakuňa. Po tretiu si včera prišli veterinári do Petržalky.
„Zatiaľ ťažko povedať, či uhynuli na vírusové ochorenie, mohlo ísť aj o nehodu,“ uviedol Miloš Mašlej z regionálnej veterinárnej správy. Labute totiž našli spadnuté v hlbokej priekope. Hneď ich poslali na vyšetrenie do Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene. Výsledok testov by mal byť známy už dnes. Ak potvrdia nález vírusu vtáčej chrípky, vzorky sa odošlú do referenčného laboratória Európskej únie v britskom Weybridge. Len tam sa totiž dá s určitosťou zistiť, či nejde o obávaný variant vírusu H5N1, ktorý je nebezpečný aj pre človeka.
Slovenská vláda včera schválila ďalšie opatrenia pre prípad vypuknutia vtáčej chrípky. Takmer 360 miliónov korún kabinet uvoľnil na nákup antivirotík, ďalších liekov a ochranných pomôcok. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac hneď vylúčil súvislosť s najnovšími prípadmi uhynutých vtákov. Vláda podľa jeho slov sa len drží pandemického plánu, schváleného ešte vlani. Z vlaňajších nákupov sú už na území Slovenska dodávky protichrípkových liekov Relenza a Tamiflu aj ochranných rúšok. Pravdu o tom informoval Róbert Nemec zo Správy štátnych hmotných rezerv.
Vývoj vakcíny proti samotnej vtáčej chrípke potrvá podľa virológa Fedora Čiampora zo Slovenskej akadémie vied možno aj pol roka po tom, čo vznikne zmutovaný vírus, ktorý sa dokáže šíriť aj medzi ľuďmi a vyvolá celosvetovú epidémiu. „Pre nákup tejto perspektívnej vakcíny máme vypracované tri alternatívy, ktoré pokryjú rizikové skupiny obyvateľstva,“ prezradil Karol Farkašovský z ministerstva zdravotníctva. Bude závisieť od situácie a okolnosti, ktorá z alternatív sa nakoniec uplatní.
Verejnosť už zaznamenala, že vírus vtáčej chrípky sa v poslednom čase objavuje predovšetkým u labutí. Okrem Maďarska ho zistili aj v rakúskom Grazi a slovinskom Maribore. Veterinári pripúšťajú, že tieto vtáky sú na vírusové ochorenia citlivejšie. „Z najviac ohrozených druhov vodného vtáctva majú asi najslabší imunitný systém,“ predpokladá aj ornitológ Ján Dobšovič zo Spoločnosti na ochranu vtáctva. Podľa najnovšieho sčítania tejto spoločnosti zimuje na vodných plochách Bratislavy 192 labutí. Na celom Slovensku je ich v tomto období asi 2 700 kusov. „Väčšina sa zdržuje na západe a juhu, tu najmä na vodných plochách pri Dunaji,“ dodal Dobšovič. Natrvalo po celý rok tu však zostáva len asi desatina z tohto počtu.
Odborníci zatiaľ považujú vtáčiu chrípku predovšetkým za veterinárny problém, o čom svedčia aj doterajšie opatrenia Bruselu. „Majú zvýšiť monitoring voľne žijúceho vtáctva a zabrániť prenosu vírusu na hydinu,“ zdôraznil Rudolf Smriga zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Preto už desiatky slovenských chovov zakryli sieťami. Včera pristúpila Európska komisia k ďalšiemu kroku a zakázala dovoz nespracovaného peria z tretích krajín, a to až do konca júla. Podľa zistení Pravdy sa toto opatrenie dotkne aj jednej obchodnej spoločnosti zo Žiliny.