Najspornejšou otázkou bol do konca spôsob väčšinového hlasovania v Rade ministrov EÚ, kde došlo v priebehu dňa k niekoľkým zmenám. Írske predsedníctvo pôvodne navrhovalo rozhodovanie dvojitou väčšinou, ktorú by tvorilo 55 percent členských štátov a 65 percent obyvateľov.
Konečný kompromis hovorí o najmenej 55 percentách štátov, ale musí ich byť najmenej 15, a o 65 percentách populácie. Na zablokovanie rozhodnutia bude treba najmenej štyri krajiny.
V druhej citlivej inštitucionálnej otázke – zložení Európskej komisie sa únia dohodla, že do roku 2014 bude mať každá členská krajina jedného komisára. Po tomto termíne dôjde k zoštíhleniu exekutívy EÚ na taký počet komisárov, ktorý bude zodpovedať dvom tretinám členských štátov, ak Európska rada jednomyseľne tento počet nezmení.
Ústava tiež rozširuje väčšinové hlasovanie do nových oblastí, kde sa doteraz rozhodovalo jednomyseľne.
V najcitlivejších oblastiach ako dane, rozpočet a zahraničná politika však ostáva právo národného veta, alebo aspoň mechanizmus tzv. záchrannej brzdy, ktorý členskej krajine umožní oddialiť väčšinové rozhodnutie či dosiahnuť jeho zmenu (niektoré časti sociálnej politiky, justičnej spolupráce).
Do preambuly ústavy sa nedostala zmienka o kresťanskom dedičstve, na ktorej trvalo Poľsko a želalo si ju aj Slovensko.
Európska ústava zjednocuje doterajšie základné zmluvy o EÚ do jedného dokumentu, ktorý má zmluvné základy únie zjednodušiť a urobiť zrozumiteľnejšími občanom.
Schválený text vytvára post stáleho prezidenta Európskej rady (tvoria ju šéfovia štátov a vlád), ktorý bude pripravovať a riadiť summity a hrať kľúčovú úlohu pri strategickom smerovaní únie. Dnes summity vedie krajina, v ktorej rukách je práve polročné rotujúce predsedníctvo.
Únia bude podľa tejto ústavy mať európskeho ministra zahraničných vecí, ktorý bude zároveň podpredsedom Európskej komisie.
Európsky parlament získa právomoc spolurozhodovať o legislatíve vo všetkých oblastiach okrem niektorých výnimiek. Spolu s Radou EÚ bude tiež rozhodovať o rozpočte únie a schvaľovať predsedu Európskej komisie, ktorého nominácia lídrami členských štátov musí brať do úvahy rozloženie síl v EP.
Ústava zavádza klauzulu solidarity medzi členskými štátmi v prípade teroristického útoku a poskytuje možnosť posilnenej spolupráce skupiny krajín v oblasti obrany.
Dáva tiež únii právnu subjektivitu a zjednodušuje jej legislatívu, v ktorej smernice a nariadenia nahrádza zákonmi.
Obyvatelia EÚ získajú ústavou právo iniciovať legislatívu: ak o to požiada milión obyvateľov únie, Európska komisia bude musieť predložiť návrh zákona v danej oblasti.
Ústavu sa lídrom únie podarilo schváliť až na druhý raz, prvý pokus vlani v decembri skrachoval na spore o spôsob väčšinového hlasovania. Jej strastiplný zrod sa však zrejme ešte neskončil. Viaceré štáty, vrátane tradične euroskeptickej Británie, ju chcú predložiť občanom na referendum, a nie je vôbec isté, či a kedy sa ju podarí ratifikovať.