Pri slávnostnom akte pred západným krídlom sídla Kongresu Spojených štátov na pravé poludnie miestneho času prijal Bushovu prísahu predseda Najvyššieho súdu William Rehnquist. So zdvihnutou pravicou a s ľavou rukou na biblii prezident povedal: „Ja, George Walker Bush, týmto slávnostne prísahám, že budem verne vykonávať úrad prezidenta Spojených štátov a budem podľa svojich najlepších schopností zachovávať, ochraňovať a obhajovať Ústavu Spojených štátov. K tomu mi pomaj Boh.“
Viceprezident Cheney zložil bežný sľub vysokých štátnych úradníkov do rúk predsedu Snemovne reprezentantov, republikánskeho poslanca Dennise Hasterta.
Po boku Busha stáli počas prísahy jeho manželka Laura Bushová a dcéry Jenna a Barbara. Pítomní boli nielen jeho predchodcovia v úrade Bill Clinton, Bushov otec George Bush starší a James Carter, ale aj demokratický senátor John Kerry, ktorého Bush porazil v novembrových prezidentských voľbách.
Slávnostné uvedenie do úradu sledovalo v chladnom počasí najmenej 80-tisíc hostí vrátane poslancov a senátorov, guvernérov 50 štátov USA, členov Bushovej administratívy, sudcov a zahraničných diplomatov. Hlavy štátov a iní hostia zo zahraničia zväčša na inaugurácie amerických prezidentov nepozývajú.
Pre 80-ročného predsedu Najvyššieho súdu Rehnquista bol ceremoniál prvým verejným vystúpením po jeho októbrovej hospitalizácii kvôli rakovine štítnej žlazy. Rehnquist prijímal prezidentskú prísahu už piatykrát.
Po inauguračnom prejave prezident Bush poobeduje s členmi Kongresu, vykoná prehliadku čestnej vojenskej jednotky a po asi trojkilometrovej trase lemovanej pol miliónom divákov prejde na čele slávnostného sprievodu k Bielemu domu. Na túto chvíľu pripravili Bushovi odporcovia, ktorí nesúhlasia s jeho politikou a hlavne s americkými vojenskými akciami v Iraku, protestné akcie.
Busha zvolili opäť za prezidenta USA vlani 2. novembra a hlasovalo preň 51 percent voličov, o tri percenta viac než pre Kerryho. Druhý mandát napriek tomu začína s najnižšou podporou verejnosti, než akú za uplynulých 50 rokov mali pri inaugurácii znovuzvolení prezidenti Dwight Eisenhower, Richard Nixon, Ronald Reagan a Clinton.
Bush prisľúbil presadzovanie slobody vo svete
George Bush v inauguračnom prejave prisľúbil, že v druhom funkčnom období sa bude usilovať o presadzovanie a šírenie slobody aj do „najtemnejších kútov sveta“.
„Naša krajina prijala záväzky, ktoré bude ťažké splniť, ale ktorých by bolo nečestné sa vzdať,“ vyhlásil Bush v prejave.
Staronový šéf Bieleho domu uviedol, že USA pod jeho vedením budú stáť na strane tých, ktorí sú v dnešnom svete utláčaní. „Všetci, ktorí žijú v tyranii a beznádeji, vedzte, že Spojené štáty nebudú ignorovať vaše utláčanie a neprepáčia vašim utláčateľom. Keď sa budete usilovať vybojovať si slobodu, my budeme stáť pri vás,“ povedal.
Bush ďalej v príhovore konštatoval, že šírenie slobody je jedným z najstarších ideálov Ameriky.
„Viem, že mnohí pochybujú o globálnom hľadaní slobody,“ povedal, narážajúc nepriamo na kritikov jeho zahraničnej politiky a vojny v Iraku. „Ale táto historická doba, štyri desaťročia najrýchlejšieho šírenia slobody v dejinách, nie je tým správnym časom na pochybnosti,“ uviedol Bush.
Odporcovia Busha sú v menšine
Zatiaľ čo státisíce Američanov prišli do Washingtonu vo štvrtok pozrieť sa na slávnostnú inauguráciu, na niektorých miestach protestovali proti jeho politike skupiny odporcov. Podľa agentúrnych informacií sú ich však len stovky, teda zanedbateľný počet v porovnaní s jeho stúpencami, ale i s počtom odporcov pred štyrmi rokmi.
Približne 500 ľudí sa zhromaždilo v jednom washingtonskom parku nedaľeko miesta slávnosti. Niektorí z nich niesli kartónové krabice upravené ako rakvy, ktoré symbolizujú obete vojny v Iraku, ďaľší zas niesli nápisy „Najhorší prezident všetkých čias“, „Ďalšie štyri roky: Boh ochraňuj Ameriku“ a pod.
„Považujeme za dôležité ukázať vo chvíli, keď začína Bushovo druhé funkčné obdobie, že v USA existuje aj odpor,“ povedal agentúre AP 19-ročný mladík zo štátu New Hampshire.
Účastník protestov Aidan Delgado z Floridy slúžil do februára minulého roku v Iraku. „To, čo som tam zažil, ma naplňuje výčitkami svedomia. Pokiaľ chceme náš národ vôbec uchovať, musíme kritizovať to, čo robíme zle, musíme kritizovať sami seba,“ povedal.
V inej časti mesta sa zhromaždilo asi 300 demonštrantov, ktorí sa zamerali hlavne na kritiku sociálnej politiky Bushovej vlády a vyzývajú na odpor proti nej. Iné skupiny ďalej odsudzujú hlavne energetickú a ekologickú politiku vlády.
Protesty sú zatiaľ kľudné, len na jednom mieste bola zaznamenaná bitka medzi stúpencami a odporcami prezidenta.
Protestovalo sa aj v Londýne
Asi 200 lidí sa dnes zhromaždilo so sviečkami pred americkým veľvyslanectvom v Londýne. Protestovali proti tomu, že sa stal prezidentom USA opäť George Bush, ktorý je podľa nich zodpovedný za smrť tisícov ľudí.
Hoci britské média sa štvrtkovej Bushovej inauguracii venujú dôkladně, verejnosť jej nevenuje skoro žiadnu pozornosť. V Británii podobne ako v iných krajinách sa v prieskume BBC ukázalo, že ľudia si väčšinou myslia, že Bush neprinesie svetu väčšiu bezpečnosť. Demonštrácie v rozsahu, v akom sa uskutočnili proti vojne v Iraku, sú ale v Británii minulosťou.
Štvrtkové londýnske protesty pripravila organizácia Zastavte vojnu, ktorá pred inváziou do Iraku pripravila jeden z nejväčších protestov na svete. Medzi rečníkmi bol bývalý minister Tony Benn, ktorý ako posledný natočil televízny rozhovor s irackým prezidentom Saddámom Husajnom. Benn povedal, že za smrť ľudí v Iraku ako aj inde na svete je zodpovedná americká vojenská mašinéria. Bruce Kent, ktorý patrí k veteránom britského mierového hnutia, povedal s narážkou na americký znak, že „americký orol sa vymkol kontrole“.