Túto informáciu potvrdil hovorca slovenského rezortu zahraničia Juraj Tomaga. Zdôraznil, že o zadržaní Norberta Ficzu neboli slovenské úrady dodnes oficiálne informované, napriek tomu, že si to zadržaný želal. Tuniská strana stále slovenským orgánom odopiera osobný a písomný styk s ním, čo je hrubé porušenie medzinárodných a bilaterálnych dohovorov, vyhlásil ďalej Tomaga. Dodal, že na prvostupňovom súde, ktorý bol v arabčine, bol Ficza odsúdený bez tlmočníka a nemal teda možnosť obhajoby.

Slovenská diplomacia chce pre tohto Slováka férový proces za účasti pozorovateľov z partnerských ambasád členských krajín Európskej únie. Napriek tomu, že minister Eduard Kukan už intervenoval v tomto prípade aj u svojho rezortného kolegu, tuniská strana nepochopiteľne nereaguje. " V prípade, že aj naďalej budú porušovať ustanovenia Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, celú záležitosť presunieme na medzinárodnú úroveň," vyhlásil hovorca slovenského rezortu zahraničia. Ministerstvo sa pre medializáciu tohto prípadu rozhodlo aj preto, že do Tuniska ročne cestuje asi 70-tisíc slovenských dovolenkárov a treba ich upozorniť na možné riziká, konštatoval Tomaga

Norbert Ficza má 26 rokov, je ženatý a má štvorročnú dcéru. Jeho matka Alžbeta Ficzová za ním do Tuniska cestovala už štyri razy, pričom vždy pri vybavovaní návštevy syna vo väzení mala problémy. "Vyháňali ma aj obuškom, že je už po návštevách a ja som pritom so synom nebola, " dodala. Rodina sa v snahe pomôcť synovi už finančne zadlžila. "Podmienky vo väzení sú strašné. Je to maštaľ, a nie väznica. V cele je ich 75 a majú dva záchody a dve sprchy. Na teplú vodu majú nárok raz do týždňa," opísala synove podmienky vo väzení jeho matka. Norbert sa podľa nej naje, len keď nejakému spoluväzňovi donesú jedlo jeho príbuzní a on sa s ním podelí. Nemôžeme s ním telefonovať, list môže napísať len raz za mesiac, dodala.

Ficza bol pôvodne v novembri 2003 odsúdený na 14 rokov. V odvolacom konaní bol podľa právnika odsúdený na sedem rokov a Ficza vraví, že mu dali podpísať rozsudok na 10 rokov. Skutočnú výšku trestu sa slovenskej strane nepodarilo zistiť. Tunisania na žiadosti buď nereagujú alebo posielajú nepoužiteľné dokumenty. Napríklad jeden z rozsudkov poslali v archaickej arabčine prefotený naopak. Konzulárny odbor veľvyslanectva v Tripolise sa o Ficzovi dozvedel len sprostredkovane od kňaza, ktorý chodil za väzňami. Podľa ich informácií v čase krádeže jedného z áut, za ktoré bol odsúdený, už bol Norbert Ficza na letisku. Dokumenty o požičaní áut sú napísané v azbuke. Dôkazom, že slovenský občan má prsty v krádeži áut, má byť tetovanie na jeho ruke, podľa ktorého ho mali spoznať.