Keď v USA prebiehalo verbovanie mladých mužov do vojny vo Vietname, istý mladý Američan sa tejto povinnosti vyhol práva vďaka tomu, že sa narodil po polnoci v deň, keď sa menil zimný čas na letný. Argumentoval tým, že v štáte Delaware, odkiaľ pochádza, sa vtedy narodenia zaznamenávali podľa bežného času, nie letného. Preto sa teda vlastne narodil o deň skôr. Keďže tento deň mal pri povolávaní do služby vyššiu číselnú hodnotu, zachránilo ho to od nástupu do armády.
V septembri 1999 bol na palestínskom západnom brehu ešte letný čas, zatiaľ čo Izrael sa práve preorientoval naspäť na bežný čas. Palestínski teroristi práve v tento deň pripravili bomby, ktoré dali svojim spolupracovníkom v Izraeli. Keďže bol ale na bombách nastavený letný čas, vybuchli o hodinu skôr, práve vo chvíli, keď ich teroristi inštalovali. Namiesto dvoch autobusov plných ľudí teda zabili troch teroristov.
Za zmenu letného času na zimný až po Halloweene v USA lobujú najmä továrne na sladkosti. Množstvo detí, ktoré robia v tento deň tradičné obchôdzky a zbierajú sladkosti, totiž nesmie chodiť von po zotmení. Zároveň má deťom zabezpečiť väčšiu bezpečnosť. Úmrtia detských chodcov sú totiž v tento sviatok štyrikrát častejšie ako po zvyšok roka.
Zmeny času spôsobujú problémy aj majiteľom barov, ktoré majú otvorené dlhšie ako do 2:00 ráno. Strácali totiž hodinu tržieb a pre návštevníkov to znamenalo možnosť piť o hodinu kratšie.
Zvýšenie účasti vo voľbách chcú Američania zabezpečiť aj posunom zmeny času na zimný až po dni volieb, teda v novembri. Predpokladajú totiž, že ľudia by išli k volebným urnám radšej za svetla ako po tme.
Zmeny času v celom svete ovplyvňujú aj dopravu. Vlaky a autobusy totiž musia na jeseň hodinu čakať, keďže pri posune získajú hodinu navyše. Cesta preto napokon trvá o hodinu dlhšie ako zvyčajne.
Jednou z prvých inštitúcií, ktoré posúvanie času postihlo, bola berlínska opera – 30. apríla v roku 1916 sa ručičky všetkých hodín v Nemecku posúvali o hodinu dopredu – o 23:00 sa čas zmenil na polnoc. Berlínska opera vyšla v ústrety svojim návštevníkom, keď predstavenie Die Meistersinger začalo o hodinu skôr ako zvyčajne, aby diváci stihli svoje bežné spoje.
V Antarktíde síce nie je v zime žiadne denné svetlo a v lete tam dni zase trvajú 24 hodín, ale množstvo výskumníkov, ktorí tam pôsobia, stále dodržujú zmeny času, aby boli synchronizovaní s výskumnými stanicami v Čile a na Novom Zélande.