„Taký výraz, ako Felvidék, je veľmi zlý výraz, ale treba byť opatrný, lebo nie všetci Maďari to myslia politicky. Podľa mňa treba používať výraz Felföld (pozn. TASR: pre južnú časť Slovenska obývanú Maďarmi), a nie Felvidék, ktorý je politickým výrazom,“ domnieva sa profesor, ktorý vedie Katedru slovakistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmánya (PPKE) v Pilišskej Čabe a Inštitút slavistiky a strednej Európy.
„Problémom na druhej strane je aj termín Uhorsko, ktorý je veľmi ťažké preložiť zo slovenčiny do maďarčiny. V maďarčine existuje starý výraz: magyar hon (maďarská domovina), prečo by sme ho my Maďari nemohli využívať,“ kladie si kriticky otázku Käfer, podľa ktorého Napoleon nemohol obliehať Bratislavu, len Prešporok.
„Prečo používate stále tú Bratislavu. Alebo napríklad stredoveké Slovensko – hádam slovenský etnický región severného Uhorska,“ zdôrazňuje maďarský slovakista.
Na margo riešenia týchto záležitostí Käfer odporúča nepreháňať, ale s láskou, opatrnosťou a trpezlivosťou sa snažiť o zblíženie slovenského a maďarského národa aj v tejto oblasti. Dôležité podľa neho je, aby sa vzájomne hľadali cesty.
„Dva terajšie národy, to je iná vec, ako boli kedysi etniká dnešných národov. Na to musia byť oba národy pyšné. To nič, že sme sa občas povadili. Vedecky treba odhaliť tie krásne tajomstvá, ktoré máme. Namiesto politických protikladov treba vedecky odhaľovať množstvo spoločných krás,“ konštatuje vedec.
O vzájomných vzťahoch poznamenáva, že slovensko-maďarské vzťahy sú len od druhej polovice 19. storočia, predtým od príchodu starých Uhrov do Karpatskej kotliny, to neboli vzťahy, ale to bola vynikajúca európska symbióza.
V tom období podľa jeho vyjadrenia nemožno hovoriť zvlášť o Slovákoch a Maďaroch, vtedy bolo svätoštefanské Uhorské kráľovstvo, kde slovenské etnikum považovalo kráľovstvo za svoje. Stopäťdesiat rokov duchovného nepriateľstva, a niekedy aj nielen duchovného nepriateľstva medzi Slovákmi a Maďarmi za 10 až 15 rokov nemožno zdolať.
„Máme ale vedu, máme mládež, aby sme s nimi pracovali v prospech dobrých vzájomných vzťahov,“ povedal v Budapešti pre TASR 70-ročný profesor, ktorý sa slovenčinu aj napriek slovenským koreňom začal učiť až na vysokej škole.