Podľa informácií, ktoré TASR získala z tamojších múzeí, sa obyvatelia Zemplína v minulosti nesmeli napiť ani glg vody. Inde mohli zjesť trocha kyslej kapusty so suchým chlebom alebo odhryznúť z posúchov. Privilegovaní boli gazdovia, ktorí mohli po celý uvedený deň piť pálenku. Príchod ženy do domu „na viliju“ bol považovaný za nešťastie. Na rozdiel od chlapov, ktorí chodili vinšovať, ženy nesmeli vychádzať z domu.
Prvou povinnosťou gazdinej domu bolo ráno nakŕmiť statok a pripraviť štedrovečernú hostinu. Na prestretom stole nesmel chýbať vianočný koláč „kračun“, ktorý mal v strede dierku a v nej bol uložený cesnak a med. V niektorých lokalitách Zemplína sa večera začínala pitím pálenky, potom nasledovali oblátky s medom, „kozare“ a bobáľky s kapustou, makom, či tvarohom. Miestami sa jedla aj mliečna kaša, „poplanok“, pirohy a podobne. Počas večere nesmela domáca pani vstať od stola.
Riady sa neumývali, aby sa vraj šťastie neodvrátilo od domu. Po večeri sa v mnohých obciach vybrali do záhrad „strašiť stromy“, aby dávali v budúcom roku viac úrody. Mládež sa večer schádzala na tzv. „kračunske kormacanki“.
Na Božie narodenie – 24. decembra – začínali po obciach Zemplína a Šariša chodiť betlehemci, ktorí svoje účinkovanie ukončili na Troch kráľov. Prvý sviatok bol venovaný návšteve kostolných obradov. Niektoré z týchto zvykov sa v uvedených regiónoch zachovali do dnešného dňa.