„Zamestnávateľ nás prepustil prakticky z jedného dňa na druhý, s tým, že už pre nás nemá prácu. Je kríza, chápali sme to. Zaskočil nás však, keď sa reč zvrtla na odstupné. Vysmial sa nám do očí! Súdiť sa s ním nemá význam,“ napísal pre Pravdu Jozef Bartko zo Svidníka.
Nejde o jedinú firmu, ktorá v prípade krízy vytvára nátlak na zamestnancov, aby sa vyhla povinnostiam, ktoré má zo Zákonníka práce. Firmám nahrávajú aj vyjadrenia prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca, ktorý chce, aby nová vláda Zákonník práce ešte zliberalizovala v prospech zamestnávateľov. Tvrdí, že „zákonníky členských krajín Európskej únie spôsobujú slabú konkurencieschopnosť Európy v porovnaní s Áziou či Severnou Amerikou“.
Otázna je však cena, ktorú by za to zamestnanci zaplatili. Napríklad rimavskosobotská firma Yura s kórejským vedením už dnes odmieta vytvorenie odborovej organizácie v podniku a jednu zamestnankyňu za to pod inou zámienkou aj prepustila. Praktiky dokonca zašli až tak ďaleko, že pracovníci firmy v utorok požiadali odborárov z OZ KOVO, aby zrušili okupačný štrajk, ktorým im chceli pomôcť vydobyť si aspoň minimálne práva.
Sociologička Monika Čambalíková hovorí, že ľudia nie sú zvyknutí bojovať za svoje práva. Podľa nej Slováci „nie sú sebavedomí občania, majú strach bojovať za svoje práva. Zamestnávatelia to vedia a kalkulujú s tým“.
Navyše obavy zo straty zamestnania sú najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a menej kvalifikovanou pracovnou silou silnejšie ako pocit, že zamestnávateľ porušuje ich práva.
„Nekonajú ani inštitúcie, ktoré by mali. Či sú to súdy, inšpektoráty práce, alebo úrady práce. Ľudia tak nemajú dôveru v to, že ich niekto dokáže ochrániť,“ myslí si Čambalíková. Pripomína aj spomínanú rimavskosobotskú Yuru. „Bola sankcionovaná zo strany úradov? Nebola. To je to, čo ľudí od protestov odrádza.“
Odborári s napätím očakávajú, aké budú kroky novej vlády. Ak pôjdu proti záujmom zamestnancov, chystajú sa byť tvrdí. „Vláda nemôže uprednostňovať kapitál na úkor práv ľudí,“ hovorí odborový predák OZ KOVO Emil Machyna. Upozorňuje, že ekonomiku nenaštartuje len zmena pracovného kódexu. Na to je podľa neho potrebné dosiahnuť väčšiu vymožiteľnosť práva či širšiu ponuku kvalifikovanejšej pracovnej sily.
„Čím je človek chudobnejší, tým skôr sa podvolí nátlaku. Už dnes viaceré firmy nerešpektujú platné zákony, ak sa im uvoľnia ruky, doplatia na to najmä pracujúci v regiónoch, kde je najvyššia nezamestnanosť,“ hovorí Machyna. Podľa ekonóma Pavla Kárasza by postavenie odborov malo byť primerané vyspelosti pracovného trhu a výkonu ekonomiky na Slovensku.
Čambalíková veľké štrajky ani v prípade razantných zmien neočakáva. Ľudia na Slovensku podľa nej uprednostňujú skôr nenásilné formy – symbolické štrajky alebo podpisovanie petícií. „Ochota ísť protestovať je nízka. Nie sme spoločnosť, ktorú dokážu odborári zmobilizovať, aby dala najavo svoj nesúhlas,“ hovorí.