V Grécku sa v stredu končí dvojdňový generálny štrajk a o 13:00 stredoeurópskeho času majú poslanci hlasovať o úsporných opatreniach. V Aténach je v uliciach 5-tisíc policajtov.
V utorok protestovalo pred parlamentom 20-tisíc ľudí. Zrážky medzi radikálnymi demonštrantami a policajtmi pred parlamentom trvali až do noci. Centrum mesta bolo zahalené v oblakoch slzného plynu. Demonštranti hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše a stavali barikády. Podľa úradov bolo zranených 37 policajtov a deväť demonštrantov.
Protestujúci: Odpovedáme vláde vojnou
Ráno sa demonštranti pokúsili zablokovať jednu z hlavných tried, ktorá vedie k parlamentu, aby znemožnili poslancom dostať sa do budovy. Poriadkové sily však proti nim zasiahli a použili pritom slzný plyn. Jeden z protestujúcich bol zranený. Demonštranti od rána blokujú aj niekoľko staníc metra, ktoré napriek štrajku jazdí.
V hre sú veľké rozpočtové škrty, ktoré od zadlženého Grécka žiadajú jeho veritelia ako podmienku pre ďalšiu pôžičku a ktoré teraz vláda predložila na schválenie parlamentu. Balíček by mal priniesť úspory vo výške asi 28 miliárd eur. Odpor vyvoláva aj chystaná privatizácia štátneho majetku za 50 miliárd eur. Tri štvrtiny Grékov to odmieta. „Vláda nám vyhlásila vojnu a na túto vojnu my tiež odpovedáme vojnou,“ vyhlásil jeden z demonštrujúcich.
Gréci o šetrení možno rozhodnú v referende
Tristočlenný parlament bude o úsporách hlasovať v dvoch krokoch, okrem stredy aj vo štvrtok. Socialistická vláda v ňom má len tesnú väčšinu. Niektorí zo socialistických zákonodarcov síce dali najavo odpor voči drastickým krokom, ale podľa médií bude proti balíčku hlasovať len jeden z nich.
Podľa denníka To Vima chce vláda vyvinúť tlak na „vzbúrencov“, či už bude len jeden alebo sa ich nakoniec objaví predsa len viac, aby sa vzdali svojho mandátu. Premiér Jorgos Papandreu začal uvažovať aj o tom, že ak vládne zámery nepresadí v parlamente, vyhlási čo najrýchlejšie referendum, aby nakoniec rozhodli samotní voliči.
// Zábery z utorňajších nepokojov v centre Atén//
Štrajk ochromil väčšinu krajiny, prakticky zastavil hromadnú dopravu, nevyplávali takmer žiadne lode, mnoho leteckých spojov museli odložiť alebo zrušiť. Zatvorené zostali úrady a nefungovala väčšina služieb. Nemocnice prijímajú len akútne prípady.