Slovákov liečia šarlatáni na Sibíri

Po autohavárii má Ľuboš porušenú miechu. Predvlani sa však vybral niekam s rodičmi a keď sa po dvoch týždňoch vrátili, mohol už trocha hýbať rukami. Ba tvrdil, že niečo cíti aj v nohách. Kdeže mu tak zázračne pomohli? Vraj podstúpil bunkovú liečbu kdesi na Sibíri.

17.02.2009 09:06
vozíček, vozíčkarka, telesne postihnutie,... Foto:
Ľudia, ktorí sú po ťažkých úrazoch odsúdení na život na vozíku, neváhajú pre navrátenie svojho zdravia vyskúšať aj neprebádané liečebné postupy. Tie ich stoja nemalé peniaze, pričom výsledky takýchto operácií sú často diskutabilné.
debata

O záhadných zahraničných cestách svojich zúfalých pacientov, pri ktorých prichádzajú o všetky úspory alebo sa zadlžujú na celý život, vie aj profesor Myron Malý, šéf Národného rehabilitačného centra v Kováčovej: „Kedysi sa jazdilo na Filipíny, teraz do Ruska – tam už používajú zárodočné kmeňové bunky pri liečbe prerušenej miechy,“ vysvetľuje profesor.

Na Slovensku je totiž takáto liečba zakázaná pod hrozbou trestu. Tresce sa dokonca s ňou spojený biomedicínsky výskum. Čoraz viac postihnutých Slovákov si však dáva transplantovať tieto bunky na zahraničných, neraz pochybných súkromných klinikách. Na Ukrajine, v Rusku či dokonca v Číne. Platby sa pohybujú v päťmiestnych sumách, žiadna poisťovňa ich neuhradí a výsledky sú zväčša – nulové.

DISKUTUJTE: Podstúpili by ste experimentálnu operáciu?

„Stálo ma to vyše sedemstotisíc korún, ale necítim žiadne zlepšenie,“ hovorí Peter Čičmanec z Nitrianskeho Pravna. Po úraze miechy sa kdesi dočítal o klinike v čínskom meste Čang Ťa-kchou. Pred rokom a pol sa tam podrobil operácii, počas ktorej mu na porušené miesta v chrbtici preniesli kmeňové bunky z ľudského embrya. Po tejto skúsenosti už Čičmanec neverí ani na „zázračných“ liečiteľov z Novosibirska alebo Kyjeva.

Pozor na podvodníkov v bielych plášťoch!
Na operáciu do Novosibirska sa chystá zase Miroslav Pastucha zo Štrby, študent 5.¤ročníka Prešovskej univerzity. Pred štyrmi rokmi utrpel pri autonehode ťažké zranenie chrbtice, ktoré ho pripútalo na invalidný vozík. Operácia bude stáť takmer 31-tisíc eur (približne 1¤milión korún).

Pred rokom sa rozbehla finančná zbierka na pomoc postihnutému vysokoškolákovi, do ktorej významne prispela univerzita i mesto Štrba. „Chýba mi už iba niečo vyše tritisíc eur, ale rozhodol som sa najprv dokončiť diplomovku a urobiť záverečnú štátnicu,“ oznamuje Pastucha.

Rozhodol sa pre Novosibirské centrum imunoterapie a bunkových technológií, lebo dosahuje vraj až 80-percentnú úspešnosť. Pozná niekoho na Slovensku, komu Novosibirčania skutočne pomohli? Áno, istého Prešovčana, dal nám naňho aj kontakt, ale ani po opakovaných pokusoch sme sa mu nedovolali.

Predvlani však v jednej internetovej debate tvrdil: „V Novosibirsku mi urobili transplantáciu embryonálnych kmeňových buniek, zatiaľ nechodím, ale citlivosť sa pomerne zvýšila. Cvičím každý deň a očakávam lepšie výsledky, lebo tak sa mi to zdá veľmi málo.“

Názory na výsledky tejto liečby sa rôznia, aj v ruských médiách zaznievajú naliehavé varovania odborníkov. Napríklad profesor Michail Paľcev z Moskovskej lekárskej akadémie upozorňuje: „Kým na Západe sa pokusy s bunkovou terapiou uskutočňujú iba na zvieratách, v Rusku sa ktokoľvek môže stať obeťou šarlatánov. Metódy tejto liečby nie sú zatiaľ u nás oficiálne certifikované a poznáme prípady, keď použitie zárodočných kmeňových buniek vyvolalo u pacienta rakovinové bujnenie.“

V Kyjeve lacnejšie. Aj riskantnejšie?
Pani Lucia z Hlohovca nepocestuje až tak ďaleko, má namierené „iba“ na Ukrajinu do Kyjeva. Tamojšia klinika bunkovej terapie EmCell dosahuje údajne skvelé výsledky a profesor Alexander Smikodub pýta za transplantáciu zárodočných buniek a týždenný liečebný pobyt „len“ 15-tisíc eur (menej ako pol milióna korún).

„Nemám však toľko, preto ešte zisťujem, či aspoň časť nákladov by mi refundovala zdravotná poisťovňa,“ dodáva pani Lucia, ktorá je tiež po ťažkom úraze chrbtice.

Na internete možno nájsť video o Smikodubovej súkromnej miniklinike. Jej šéf tvrdí trochu neskromne: „K nám prichádzajú len tí, komu už nik na svete nemôže pomôcť.“

Z dvoch stoviek pacientov ročne je vraj až tretina cudzincov. „Implantujeme nie hocijaké kmeňové bunky, ale ako jediní široko-ďaleko pracujeme s bunkami z embryí po umelom prerušení tehotenstva,“ prezrádza Smikodub.

Podľa profesora Alexandra Kucharčuka sa však klinické štúdie s využitím kmeňových buniek u našich východných susedov ešte len začnú. Kucharčuk vedie Koordinačné centrum pre transplantáciu orgánov, tkanív a buniek pri ministerstve zdravotníctva Ukrajiny. O klinike EmCell sa profesor síce nevyjadruje, zato však priznáva: „Na Ukrajine je vážnym problémom nelegálna transplantácia kmeňových buniek.“

debata chyba