USA žiadajú nové posily, spojenci sa netešia

Pomôžte Afganistanu viac, vyzývajú USA svojich spojencov. Verejná mienka v Európe im odpovedá: Želáme si stiahnutie vojakov. Najväčšiu záťaž nesú Američania, ktorí tvoria až dve tretiny z vyše stotisícového počtu medzinárodných síl. Tie bojujú nielen proti radikálom, ktorí snívajú o návrate starých čias spred roku 2001, ale podieľajú sa aj na výcviku armády a polície.

23.09.2009 08:24
Spomienka na 11. september 2001 Foto:
Americkí vojaci v Afganistane.
debata

Od rýchlosti, akou sa podarí vybudovať silné afganské bezpečnostné zložky, zjavne závisí, kedy kábulské vedenie dokáže prevziať úplnú kontrolu nad svojím štátom. „Potrebujeme, aby počet domácich vojakov a policajtov stúpol na 400 tisíc,“ citoval denník Washington Post amerického generála Stanleyho McChrystala, ktorý je veliteľom medzinárodnej operácie. Je to veľká výzva, pretože Afganistan má týchto mužov len 90 tisíc.

Problémom však nie je len získať dostatok zahraničných vojenských inštruktorov, ale aj finančné ohodnotenie nových príslušníkov domácich afganských bezpečnostných jednotiek. Nezarobia veľa, hoci na miestne chudobné pomery dostávajú slušné peniaze. Aj tak sa stáva, že po výcviku ich zlanária do svojich radov radikáli. V prepočte oproti 70 – 80 eurám mesačne si u nich môžu prilepšiť až štvornásobne.

Prezident USA Barack Obama považuje Afganistan za jeden z hlavných bodov svojej zahraničnej politiky. Od príchodu do Bieleho domu však nepočúva od spojencov príjemné správy. Kanada sa chystá odísť domov, podobne sa vyjadruje Holandsko, Nemecko otáľa vyslať vojakov do nebezpečných oblastí. Navyše vo verejnej mienke v Európe stráca afganská misia podporu.

Klesá napríklad vo Francúzsku. Aj v Poľsku, ktoré má povesť veľkého spojenca USA, je nálada občanov veľmi zlá. „Až 76 percent Poliakov si želá stiahnutie svojich dvetisíc vojakov do vlasti,“ citovala agentúra CBOS zo svojho najnovšieho prieskumu.

Expert: Malé krajiny ukazujú solidaritu

Hŕstka vojakov nezmení situáciu v Afganistane, môže byť však dôležitá lokálne, povedal pre Pravdu bezpečnostný expert Péter Marton v Korvínovej univerzity v Budapešti.

Aj pomerne malé krajiny zo Severoatlantickej aliancie sa podieľajú na misii v Afganistane. Je ich príspevok podstatný?Maďarskí vojaci sú napríklad súčasťou provinčného rekonštrukčného tímu v provincii Baghlán na severe. Ich pôsobenie už nie je teraz také významné, keďže sa povstalci rozšírili aj do tejto oblasti. Pomáhajú však civilistom, je to dôležité, ale z vojenského hľadiska to nezabránilo postupu Talibanu.

Slovensko by malo do Afganistanu poslať bojové jednotky. Ako to môže pomôcť?Práce v provinčných rekonštrukčných tímoch, ktoré sa ešte nedávno vnímali ako kľúčové, v tejto chvíli také nie sú. Vysielanie špeciálnych jednotiek, ktoré budú mať mandát bojovať, je dôležitý príspevok. Čo však môže urobiť malá krajina, ktorá vyšle hŕstku vojakov? Nedokážu urobiť niečo spektakulárne. Situáciu nezmenia, miestne však môžu byť dôležití, dajú sa nasadiť možno práve tam, kde iní vojaci chýbajú.

Verejnosť nie je príliš naklonená vysielaniu vojakov do Afganistanu, napriek tomu, že politici často hovoria, aké je to dôležité. Mali by sa to snažiť vysvetľovať inak?Nechcel by som byť v pozícii, aby som musel verejnosti v strednej Európe vysvetľovať, prečo majú naši vojaci byť v Afganistane. Hlavou motiváciou je totiž naozaj ukázať solidaritu v rámci NATO a vzťahov s USA. Lenže to je zradné smerom k verejnosti. V tejto oblasti nie sme a nebudeme takí ovplyvnení tým, čo sa deje v Afganistane. Aj keby sa krajina opäť stala bezpečným útočiskom teroristov, pravdepodobne to pocítime len nepriamo. Ciele teroristov budú skôr inde.

debata chyba