„Je to individuálne, ale šetrí sa všade,“ pripúšťa výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Obce sú vo finančnej tiesni už dlhý čas, problémy sa zvýraznili od druhého polroku 2009, teda od prepuknutia krízy.
„Najsmutnejšia dedina je tmavá dedina,“ hovorí prvý podpredseda ZMOS Michal Sýkora. Osvetlenie je len jednou z oblastí šetrenia. Aj ja poznám obce, v ktorých nesvietia," dodáva.
Obce pripúšťajú, že tmavé ulice spôsobujú ľuďom problémy, keďže však musia v ruke obrátiť každé euro, iné im nezostáva. „V roku 2007 sme vymenili úsporné lampy, stále sme však zvažovali, kde a ako sa dá šetriť, keďže peňazí niet,“ hovorí starosta oravskej obce Malatiná Zdenko Kubáň. Svetlo majú zapnuté iba do príchodu posledného autobusu, od pol dvanástej do štvrtej ráno je vypnuté. Miestni zlodeji noc bez svetiel využili, keď kradli naftu zo zaparkovaného autobusu. Preto obec musela nájsť riešenie – pred obecným úradom svieti svetlo po celú noc a autobus parkuje práve tam. Výnimku v šetrení robia iba počas Vianoc, na Štefana a Nový rok, kedy je nočný život v obci rušnejší.
Vypínanie osvetlenia sa neosvedčilo ani vo Fričovciach na východe Slovenska. Podľa starostu Jána Mikulu tam úmerne pribudlo krádeží. „Mali sme tu nájazdy z osád, ktoré sú v okolitých obciach,“ vysvetlil. Svetlo preto znova zapínajú. No hoci vymenili výbojky za úspornejšie osvetlenie a zapínajú ho neskôr, starosta pripúšťa, že napokon budú musieť osvetlenie vypnúť znova. „Určite nevypneme celé časti, skôr niektoré ulice a náhodne, aby o tom zlodeji vopred nevedeli,“ dodal Mikula.
Do tmy sú ponorené aj ulice v Martinovej v okrese Rimavská Sobota. „V noci na nich nevidieť ani na krok, ľudia sa preto kvôli bezpečnosti boja vychádzať,“ sťažuje sa obyvateľ Ladislav Tóth. Obec je však na tom zle – v minulosti štátu musela vracať neúčelne použitú dotáciu a svetlo je len jednou z mnohých vecí, ktoré nefungujú.
O niečo lepšie je na tom 150 obyvateľov malej dedinky Chrťany. Svetlo vypínajú od polnoci do piatej ráno už osem rokov a podľa starostu Pavla Hriňa ušetria ročne dvetisíc eur. Problémy nemajú. „V tom čase u nás už na ulicu nie je dôvod chodiť. V Chrťanoch žijú prevažne starší obyvatelia, ktorí sa večer pozamykajú a sú doma. Krčmu v lete majiteľ zatvára o ôsmej večer, v zime ešte o hodinu skôr,“ vysvetľuje Hriň.
Osvetlenie nevypínajú len obce, ale aj mestá. „Od januára tohto roku sme v uliciach povypínali asi 40 percent svetiel. Ročne takto ušetríme 30– až 35-tisíc eur,“ obhajuje tento krok primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko. Čas, keď je zapnuté verejné osvetlenie, o hodinu skrátili aj v Trenčíne. Večer sa zapína 30 minút po západe slnka, ráno sa vypína 30 minút pred jeho východom. Predtým sa osvetlenie v meste zapínalo a vypínalo súčasne so západom a východom slnka.
Úsporné žiarovky nie sú vždy riešením
Viaceré samosprávy, aby nemuseli v noci zhasínať, chystajú nákupy úsporných svetiel. V kysuckej obci Radoľa napríklad zmenili zapínanie verejného osvetlenia na fotobunku, ktorá sa spúšťa automaticky po zotmení. Starosta Anton Tkáčik však priznáva, že výhoda to tak celkom nebola. „Niekedy sa svieti dlhšie, najmä ráno, keď je hmla,“ hovorí.
Kompletnú rekonštrukciu verejného osvetlenia plánuje do dvoch rokov aj Považská Bystrica. Inšpiráciu vidí v mestách, kde dosiahli veľké úspory elektrickej energie.
Šetriť sa chystajú aj v Tajove, starosta Ladislav Surovčík predloží poslancom návrh, aby svetlo vypínali od polnoci aspoň do tretej ráno.
V Košiciach vymenili osvetlenie už pred pár rokmi a oplatilo sa. Mesto tvrdí, že na osvetlení šetriť nebude, aj keby šlo len o okrajové časti mesta.
Podobne je na tom Bratislava. Každý mesiac dáva približne 420-tisíc eur na verejné osvetlenie. „Boli aj návrhy, aby sa v dnešnej situácii na osvetlení šetrilo, padlo však rozhodnutie, že zatiaľ k tomu nepristúpime,“ povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Mesto dnes z 90 percent používa sodíkové výbojky, asi 10 tvoria ortuťové a testuje aj diódové osvetlenie. Intenzitu svetla riadia slnečné senzory.
Starosta obce Prestavlky v okrese Žiar nad Hronom upozorňuje, že ani rekonštrukcia verejného osvetlenia nie je východiskom z núdze. „Aj keď sme rekonštruovali verejné osvetlenie z eurofondov a máme úsporné neónky, finančne nám to nevychádza,“ hovorí Ján Abrahám.
Radšej bezpečnosť ako peniaze
„Na osvetlení nešetríme, neoplatí sa to. Naši obyvatelia sa boja chodiť potme,“ hovorí starosta obce Šindliar František Sedlák, jednej z obcí, kde zatiaľ po krajnom úspornom opatrení siahnuť nemuseli.
Podobný názor má aj starosta Rudníka pri Košiciach Vladimír Kišdučák. Obec má dva roky nové osvetlenie na lízing a podľa starostu je to vhodné riešenie, ktoré nenabúra rozpočet. Celú noc svieti aj šesťtisícové mestečko Lipany v okrese Sabinov. Šetria tým, že tu majú nové LED osvetlenie a ešte vyššie úspory chcú dosiahnuť podľa primátora Eduarda Vokála spájaním a reguláciou osvetlenia. „Šetrenie nemá byť na úkor bezpečnosti obyvateľov. Stačí, ak si niekto spôsobí úraz kvôli nedostatočnému osvetleniu a potom treba platiť odškodné.“
„Radi by sme šetrili, ale nebudeme šetriť tým, že nebudeme ľuďom svietiť, lebo by mohla stúpnuť kriminalita, prepady, krádeže áut,“ hovorí starosta Dolian Jozef Mruškovič. Na výmenu žiaroviek za úspornejšie nie sú peniaze.
„U nás je bezpečnosť prvoradá, takže na svietení určite nešetríme,“ vraví starosta Budmeríc Jozef Savkuliak. Žiarovky za efektívnejšie menia len postupne, podľa toho, či na ne majú peniaze.