„Príprava takýchto veľkých projektov je otázka niekoľkých mesiacov. Prostriedkov je tam dosť a nedá sa vypísať všetko naraz, musí to mať nejaký sled. Keď sa niektoré projekty začnú vypisovať až v roku 2012, potom sa obávam, že sa z tých prostriedkov vyčerpá veľmi veľmi málo,“ objasnil predseda SAV Jaromír Pastorek.
Z 1,2-miliardového operačného programu Veda a výskum Slovensko sa doposiaľ čerpalo najmä na viacero malých projektov. „Momentálne je ich asi 350,“ pokračoval. Podľa Pastoreka by bolo omnoho efektívnejšie investovať peniaze do veľkých projektov. „Potrebovali by sme, aby sa výzvy zosieťovali, aby sa to budovalo do tzv. vedeckých parkov.“ Dodal, že pri projekte za 200.000 eur alebo za dva milióny eur je byrokracia rovnako rozsiahla.
Ministerstvo školstva vo svojom stanovisku uviedlo, že strategickými sa majú stať väčšie projekty. „Podporené by mali byť len tematické oblasti, s ktorými majú výskumné organizácie skúsenosti, dosiahli v nich výsledky a majú ďalší rozvojový potenciál,“ píše sa v stanovisku ministerstva. Zameranie projektov sa má podľa ministerstva odvíjať od vízie obsiahnutej v Stratégii Fénix, ktorú rezort predložil do pripomienkového konania.
Šéf SAV pokračoval, že minister sa už dávnejšie stotožnil s návrhom akademikov urobiť veľké projekty v dvoch hlavných témach a to biomedicínsky výskum a progresívne materiály a energetika. „Ale musíme mať jasný signál, že je to schválené, aby sme mohli pracovať na týchto projektoch, pretože to musí byť po obsahovej stránke veľmi dobré,“ dodal.
Slovensko je podľa SAV siedmy najhoršie čerpajúci členský štát EÚ. Pred rokom predstavovalo priemerné reálne čerpanie eurofondov úroveň 5 percent. Slovensko sa radí tiež ku krajinám, ktoré investujú do vedy a výskumu najmenej prostriedkov v EÚ. V posledných rokoch išlo na vedu okolo 0,5 percenta HDP.