V novom parlamente však majú väčšinu konzervatívnejšie strany, a tak sa zrejme tento variant zákona o rodine do agendy nedostane. Podľa prieskumov tesne pred referendom sa pritom zdalo, že zákon u občanov prejde.
„Blahoželám všetkým, ktorí hlasovali proti zákonu,“ netajil spokojnosť s výsledkom Aleš Primc, šéf združenia, ktoré referendum iniciovalo. „Som si istý, že občania nechcú, aby sa deti v škole učili, ako sa stať homosexuálom,“ povedal Primc, podľa ktorého zákon nerešpektuje práva dieťaťa.
Zákon o rodine v Slovinsku zmenili minulý rok pred voľbami, keď v krajine vládla ľavicová koalícia, vedená sociálnymi demokratmi. Pôvodná norma pochádza ešte z roku 1976. Nový zákon okrem iného zavádzal aj zmenenú definíciu rodiny: tá je v návrhu označená za „skupinu, v ktorej je najmenej jedno dieťa s jedným alebo dvoma rodičmi, alebo ďalšími dospelými, ktorí pomáhajú“.
Slovinci majú od roku 2006 uzákonené registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia. Nový zákon o rodine však umožňoval nerodičovi z takého páru osvojiť si dieťa partnera. Adopcie detí tretej strany nepovoľoval ani návrh novej legislatívy.
Proti zákonu sa už po jeho prijatí parlamentom zdvihla vlna odporu zo strany cirkvi a konzervatívnych strán. Tie napokon nazbierali dostatok podpisov a vynútili si referendum. Proti zákonu bol aj premiér Janez Janša, v referendovej kampani sa však nepostavil na žiadnu zo súperiacich strán.
Prieskumy verejnej mienky naznačovali, že šesť z desiatich Slovincov nový zákon podporí. Napokon však priaznivci doplatili na nízku účasť. Svoj hlas do urny vhodilo necelých tridsať percent voličov. Keďže konzervatívni voliči boli lepšie motivovaní, podarilo sa im pred referendom zmobilizovať viac priaznivcov.
Zákon napokon odmietlo 56 percent zúčastnených, za liberalizáciu hlasovalo 44 percent.
Priaznivci návrhu tvrdia, že klauzula o adopcii zatienila všetky ostatné dôležité časti zákona a že jeho odmietnutie je krokom späť.