„Takýto model je v súlade s predstavami Jednoty dôchodcov a mal by najmä pomôcť zmierniť krivdy spáchané na starodôchodcoch,“ hovorí Ondruš. O detailoch predstavitelia strany zatiaľ hovoriť nechcú, analytik Pavol Kárász sa však k valorizácii „každému rovnako“ stavia odmietavo, hoci potrebu zdvihnúť najnižšie dôchodky chápe. „Ak by to však malo byť na úkor seniorov s vyššími dôchodkami, tak tých by potom štát vlastne okradol. A mohli by ho za to aj zažalovať,“ varuje.
Radšej odporúča zrušiť vianočný príspevok a ušetrené peniaze proporčne rozdeliť do nízkych dôchodkov.
Predstavitelia Smeru okrem zmeny valorizácie dôchodkov pripúšťajú v sociálnej oblasti aj ďalšie zmeny. Tie sa týkajú rodičovských prídavkov, ktoré by nemali dostávať rodičia s vysokými príjmami.
„Naozaj testujeme aj to, či by sme nemohli obmedziť počet poberateľov detského prídavku výškou ich príjmu,“ potvrdil Ondruš s tým, že aj to môže byť jednou z možností, ako znížiť deficit štátneho rozpočtu.
Za pravdu mu dáva aj Kárász. „Pre toho, kto mesačne zarába štyri – päť tisíc, je dvadsaťeurový prídavok na dieťa smiešny peniaz. A, naopak, štátu v tejto zúfalej ekonomickej situácii pomôže každé euro,“ povedal.
K zrušeniu či zmrazeniu akýchkoľvek sociálnych dávok by sa podľa Kárásza malo pristúpiť až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky možnosti na zvýšenie rozpočtových príjmov. „Nie je predsa mysliteľné, aby sme naďalej tolerovali obrovské daňové úniky, ktoré sa ročne odhadujú asi na dve miliardy eur. Keby sa efektívnosť výberu daní zvýšila z terajších 50 aspoň na 85 percent, vykryli by sme deficit aj bez toho, aby sme museli skresávať výdavky,“ pokračuje.
Podľa Kárásza by sa mala vláda dôsledne zamerať práve na príjmovú oblasť a zabrániť „neúmernému rozkrádaniu“ verejných financií. A zároveň odhaliť a potrestať nielen tých, čo dane neplatia, ale aj tých, čo sú za výber zodpovední a berú za to nadštandardné platy. „Smer má jedinečnú šancu urobiť v tomto poriadok. Ak sa jej nechopí, nepochybne mu u časti voličov hrozí strata dôvery,“ myslí si ekonóm.
Zo štátneho rozpočtu sa vypláca viacero sociálnych dávok, no prídavok na dieťa je takou, ktorú momentálne plošne dostávajú všetci rodičia, bez ohľadu na výšku svojho príjmu. Len vo februári ho štát v jednotnej sume 22,54 eura vyplatil asi 700-tisíc poberateľom na takmer 1,17 milióna detí. Pre ľudí s nadštandardnými príjmami je dvadsaťeurovka a zopár drobných zanedbateľný peniaz, no úhrnom ide na dávku ročne zo štátnej pokladnice viac ako 310 miliónov eur.
Podľa Michala Horvátha, slovenského ekonóma pôsobiaceho na Oxfordskej univerzite, je pre štát neúnosné, aby túto dávku vyplácal aj strednej a bohatej vrstve. Ak by sa podľa neho tieto peniaze vzali „horným 40 percentám“, ušetrilo by sa 352 miliónov eur. V odbornej štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru, ktorej je spoluautorom, uvažuje aj o zmrazení rastu ďalších štátnych dávok a prípadne aj dôchodkov či o zrušení vianočného príspevku. Len posledný menovaný nesystémový štátny príspevok si napríklad vlani prebralo vyše 1,15 milióna penzistov v celkovej sume okolo 68 miliónov eur.
Na sociálne dávky by sa podľa Kárásza malo siahať len naozaj v krajnom prípade, aj to len v takej miere, aby neutrpeli najnižšie príjmové kategórie. Zastavenie prídavkov na deti si napríklad vie predstaviť u ľudí s príjmom nad dve- až tritisíc eur, aj to s ohľadom na typ rodiny, teda či deti vychováva samoživiteľ, koľko ich je a podobne. Urobiť takýto zásah naozaj spravodlivo, to si podľa neho vyžaduje hlbšiu analýzu a dôkladné prepočty.
Ekonóm zdôrazňuje, že štát v posledných rokoch beztak rezignoval na svoje úlohy a dôvera občanov v štát veľmi upadla. „Ľudia, ktorí roky nemalými sumami prispievali do poistných systémov, sú dnes zneistení a počúvajú, že na ich penzie niet. A tí v aktívnom veku sa snažia daňové a odvodové povinnosti obchádzať, vo vidine rovnakej budúcnosti. "Ak sa ani tejto vláde tú dôveru obnoviť nepodarí, situácia bude stále horšia,“ uzatvára Kárász.