KDH so ziskom 10,4 % hlasov by potvrdilo post lídra pravice a získalo by 20 mandátov. Most-Híd by podľa prieskumu získal v sobotňajších voľbách 7 %, stranu Igora Matoviča by volilo 6,7 % opýtaných voličov.
Do parlamentu by sa dostali aj 99%, SDKÚ a SaS, všetky by však 5-percentnú hranicu potrebnú na zvolenie prekročili len veľmi tesne.
Prieskum agentúra uskutočnila v dňoch 21.-27. februára na reprezentatívnej vzorke 1 036 respondentov, ktorú výskumníci vybrali metódou kvótneho výberu. Respondenti odpovedali na otázku: „Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?“ Voliť by nešlo 14,1 percenta respondentov a až 32,5 percenta povedalo výskumníkom, že nevedia, koho budú voliť alebo im to nechceli prezradiť.
Prieskum sa uskutočnil ešte pred prevalením kauzy s neplatnými podpismi na petičných hárkoch strany 99% a len okrajovo zachytil reakciu SaS na zverejnené videá v kauze Sasanka a vystúpenie Mariána Kočnera.
| Prieskum agentúry Focus | |
| strana | percentá |
| Smer | 39,7 |
| KDH | 10,4 |
| Most-Híd | 7,0 |
| OĽ a NO | 6,7 |
| 99% | 5,2 |
| SDKÚ | 5,1 |
| SaS | 5,1 |
| SNS | 4,7 |
| SMK | 3,9 |
| SSS | 2,5 |
Kauzy môžu prísť ešte aj tesne pred voľbami
Tesne pred začiatkom predčasných parlamentných volieb by sa ešte mohla objaviť nejaká kauza, pripúšťa politológ a šéf agentúry Polis Ján Baránek. „Najväčšie kauzy máme určite za sebou, neviem si predstaviť väčšiu kauzu ako bola Gorila, také niečo nás už do volieb nečaká. Ale niečo, čo by sa významom a kvalitou približovalo Sasanke alebo privatizácii Paroplynového cyklu, neviem vylúčiť, že do volieb príde,“ pripúšťa Baránek.
Ak by niekto mal nejakú takú kauzu pripravenú, tak by sa podľa Baránka asi objavila v čase, keď by už protistrana nestihla adekvátne reagovať. „Takže vo štvrtok popoludní, v piatok,“ dodal.
Podľa politológa bude od udalostí, ktoré nás ešte do piatka čakajú, závisieť aj to, do akej miery sa budú zhodovať predvolebné odhady s definitívnymi volebnými výsledkami. „Stále máme v tých prieskumoch strašne veľa nerozhodnutých voličov. Oni môžu zamiešať výsledky, ak sa napokon rozhodnú voliť,“ konštatoval Baránek. Týchto nerozhodnutých je v prieskumoch viac ako 30 percent, podľa Baránka to predstavuje čiernu dieru.
„Hovoria, že chcú voliť, ale stále nevedia koho,“ dodal. Medzi nerozhodnutými je veľa pravicových voličov, ktorí podľa Baránka zvyčajne konajú racionálne. „Väčšinou zatnú zuby a nakoniec idú voliť,“ tvrdí politológ, ktorý predpokladá, že tento efekt sa prejaví pri SDKÚ.
„Strana SDKÚ má v prieskumoch okolo päť percent, myslím si, že ten volebný zisk bude nakoniec vyšší.“ Podľa jeho slov sa samozrejme všetci títo voliči nemusia napokon rozhodnúť pre SDKÚ, môžu voliť inú pravicovú stranu. „Ale nevylučujem, že časť sa rozhodne pre Smer,“ odhaduje Baránek.
Počet strán, ktoré napokon po voľbách zasadnú do parlamentu, je zatiaľ otázkou aj pre Baránka. „To je lotéria, môžu tam byť štyri, päť alebo osem strán,“ povedal.
Tóth: Môže tu vzniknúť systém dvoch strán
Na Slovensku môže dôjsť k polarizácii voličov na priaznivcov ľavicového Smeru a pravicového KDH. Podľa politológa Rastislava Tótha by tak vznikol dvojstranícky systém, ktorý by bol prehľadnejší.
„Keby sa to vyvinulo do dvojstraníckeho systému, určite by to bolo prehľadnejšie a ľahšie by sa tým politickým stranám vládlo ako teraz, keď je množstvo strán. Veď napokon na tom pohorela aj celá vláda,“ povedal na margo predvolebného prieskumu agentúry Focus pre RTVS, v ktorom skončili na hranici zvoliteľnosti až štyri politické strany – 99%, SDKÚ, SaS a SNS. Vysoko nad päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do NR SR sa dlhodobo pohybuje len Smer, KDH by podľa prieskumu volilo viac než desať percent voličov.
Desaťpercentná podpora pre kresťanských demokratov je však podľa Tótha zatiaľ veľmi nízka na to, aby vytvorili nejakú protiváhu Smeru. Strana podľa politológa najskôr potrebuje silnejšie osoby vo vedení. „To, čo je v čele KDH, je iba politický odvar. To nie sú osoby, ktoré by vedeli pritiahnuť voličov,“ hovorí. KDH sa podľa jeho slov navyše stále nepretransformovalo do modernej konzervatívnej strany tak, ako sa to stalo v Nemecku či Rakúsku. „Nie je to kresťanská demokracia moderného typu, zvýrazňuje príliš veľa toho kresťanského a málo konzervatívneho,“ dodal.
Tóth nevylučuje možnosť, že parlament bude po voľbách pozostávať len z poslancov dvoch či troch strán. „Mať päť a pol percenta je to isté ako mať štyri a pol percenta, čiže tam sa môže stať čokoľvek. Ktorýkoľvek z nich môže postúpiť a ktorýkoľvek môže vypadnúť, takže aj počet aj štruktúra parlamentu je úplne neistá,“ povedal.
Tóth však priznáva, že prieskumy, ktoré stranám dávajú približne päťpercentnú podporu, dokážu zmobilizovať voličov. „Strane, ktorá je zneistená a ktorú majú radi, dajú hlas a nečakane navýšia jej percento,“ uzavrel politológ.