Viac ako 40 percent občanov si myslí, že poslanci by mali schváliť druhý euroval. Na otázku, či by mali poslanci schváliť nový euroval odpovedalo kladne 42,2 percenta opýtaných. Naopak, poslanci by nemali podporiť vznik nového eurovalu podľa 35,6 percenta respondentov. Viac ako 22 percent opýtaných pritom na túto otázku nevedelo odpovedať.
Takmer polovica občanov pritom neočakáva koniec súčasnej koalície ani v prípade neschválenia nového eurovalu. Konkrétne 46,7 percenta respondentov v prieskume uviedlo, že koalícia bude pokračovať ďalej aj v prípade neschválenia druhého eurovalu v parlamente. Rozpad koalície a predčasné voľby pritom očakáva 23,7 percenta respondentov a vznik novej koalície po rozpade súčasnej očakáva 5,9 percenta opýtaných. Uviesť očakávaný vnútropolitický vývoj nevedelo 20,2 percenta respondentov a iný vývoj ako bol spomínaný, očakáva 3,5 percenta občanov.
Podľa Figeľa je spájanie eurovalu s dôverou vlády predčasné
Spájanie hlasovania o eurovale, potrebných reformách či rozpočte s hlasovaním o dôvere vláde je podľa podpredsedu vlády, ministra dopravy a regionálneho rozvoja a zároveň predsedu KDH Jána Figeľa relevantnou, aj keď zatiaľ predčasnou otázkou. Uviedol to na margo pondelkovej (koaličnej diskusie o eurovale, na ktorej však našli zhodu len tri koaličné strany.
SDKÚ, KDH a Most-Híd sa podľa Figeľa zhodujú v názore, že schválenie navrhovaných finančných nástrojov v rámci eurozóny je v záujme zachovania stability eura, a tým aj v záujme občanov a celého Slovenska. „Sloboda členstva a zodpovednosť za vývoj spoločenstva spolu súvisia. A preto sa aj od nás očakáva primeraná miera solidarity, hlavne v čase krízy,“ dodal.
Podľa Figeľa sa ekonomické a politické záujmy Slovenska a eurozóny dlhodobo nedajú oddeľovať. SR v súčasnosti dostáva „bezprecedentnú finančnú podporu vo forme eurofondov, presahujúcu v týchto rokoch úroveň vyše 11 mld. eur“. Ak sa stabilita EÚ neoslabí, Slovensko bude v jej rámci rokovať podľa Jána Figeľa v najbližšom roku tak, aby tento finančný transfer v období od roku 2014 bol zachovaný minimálne na súčasnej úrovni aj pre ďalšie sedemročné obdobie.
„Som rád, aj ako bývalý hlavný vyjednávač, že Slovensko nepodliehalo lacným očakávaniam pri vstupe, ani frustrácii po vstupe do EÚ, ale realizmu, ktorý kombinuje nové príležitosti a vyššiu zodpovednosť. Aj dnes patrí Slovensko k členským krajinám, ktoré si zachovávajú triezvy a pozitívny pohľad na spoločnú Európu,“ uzatvára Figeľ.
Ako v pondelok uviedla premiérka Iveta Radičová (SDKÚ), vládna koalícia nedospela ani po celodennom rokovaní k dohode v otázke podpory eurovalu. „Máme však zhodu, že pri každom rozhodovaní budeme postupovať tak, aby občania SR neprišli ani o cent. Tento záväzok je spoločný a platí. Platí aj dohoda postupu o ďalších rokovaniach, aj keď sa obávam, že naša situácia asi nebude ľahko zmeniteľná, ak vôbec,“ povedala Radičová.
Líder SaS Richard Sulík, ktorého strana v rámci koalície vystupuje proti eurovalu ako jediná, uviedol, že debata je veľmi ťažká. „Neexistuje na tomto zhoda. Celý deň sme venovali najmä eurovalu. Veľmi dobre sme spravili, keď sme sa dohodli, že budeme hlasovať ako posledná krajina, čo nám dáva časový priestor na diskusiu,“ vysvetlil. Ako to celé dopadne, sa podľa neho uvidí neskôr. „Keby sme sa mali rozhodnúť dnes, povieme nie, viac vám teraz povedať neviem,“ uviedol Sulík.
Podľa Radičovej sa hovorilo aj o možnosti, že sa hlasovanie o eurovale spojí s hlasovaním o dôvere vláde. „Pre mňa to nie je možnosť spojenia s jednou témou, ako je euroval. Ja si na plecia nezoberiem zodpovednosť za nestabilitu či neprijatie rozpočtu,“ vyhlásila.