Prieskum o malých podnikateľoch z donútenia kritikov reformy z OKS a KDH nepresvedčil a naďalej trvajú na hlavnej výhrade, aby sa reforma negatívne nedotkla žiadnej skupiny pracujúcich.
Na Slovensku by podľa Štatistického úradu malo byť medzi živnostníkmi približne stotisíc ľudí, ktorí sú k tejto forme práce donútení, pričom ich počet mal oproti vlaňajšku vzrásť o 22-tisíc osôb. Rast falošných živností, cez ktoré ľudia platia štátu menej, označuje ako jeden z dôvodov na potrebu zmeny systému daní a odvodov minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Po zmenách by sa mali oddeliť skutoční živnostníci od nepravých.
Koaličným partnerom, ktorí reformu odmietajú, to však nestačí. „Štát by nemal určovať, kto má alebo nemá byť živnostník, ale mal by túto skupinu pracujúcich uprednostňovať pred nezamestnanými,“ vysvetlil pretrvávajúci nesúhlas so zmenami Anton Marcinčin (KDH).
Odporcovia zmien spochybňujú aj samotnú metodiku, ktorou sa štatistici k výsledkom dopracovali. „Tieto údaje nepovažujem za spoľahlivé ani metodiku, ako sa dopracovali k takémuto číslu,“ povedal Ondrej Dostál (OKS). Podľa neho sa na odmietavom postoji konzervatívcov nič nemení.
K jeho názoru sa prikláňajú aj odborníci. „Označenie podnikatelia z donútenia je zavádzajúce. Úrad sa snaží zistiť, u koľkých živnostníkov charakter ich činnosti vykazuje prvky typické pre zamestnanecký vzťah, toto zisťovanie však nie je vyčerpávajúce,“ konštatoval Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Štatistický úrad podľa neho nesleduje všetky podmienky, ktoré Zákonník práce stanovuje ako závislú prácu a počet nepravých živnostníkov je preto len orientačný.
Ministerstvo financií, ktoré návrh reformy pripravilo spoločne so stranou Sloboda a Solidarita, však čísla Štatistického úradu považuje za podporu svojich argumentov. „Zverejnený údaj len potvrdzuje to, na čo ministerstvo financií poukazovalo počas celej diskusie o odvodovej reforme, že tu máme veľmi nezdravý a neudržateľný trend prechodu pracujúcich zo zamestnaneckých pomerov na samostatne zárobkovú činnosť,“ povedal Martin Jaroš, hovorca rezortu financií.
Podľa neho by sa zavedenie 13-percentných sociálnych a deväťpercentných zdravotných odvodov spolu s obmedzením paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 200 eur dotklo negatívne práve tejto skupiny živnostníkov. Väčšina klasických živnostníkov by mala spolu s takmer všetkými zamestnancami na reforme získať.
Na oddelenie falošných a pravých živnostníkov je podľa Ďurana aj iný spôsob. „Prirodzeným riešením je zásadné obmedzovanie odvodového zaťaženia v prospech daňového zaťaženia, nahradenie poistného sociálneho systému solidárnym a efektívna kontrola daňových priznaní,“ doplnil analytik.
Zmeny pre živnostníkov
* zavedenie 13-percentných sociálnych a 9-percentných zdravotných odvodov
* minimálne odvody by mali klesnúť približne o 20 eur
* zachovanie paušálnych výdavkov, ale maximálne do výšky 200 eur
* reformou si v čistom polepší vyše 116-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb so ziskom pred zdanením a zaplatením odvodov do 4 823 eur ročne priemerne o 96,2 %
* reformou si pohorší v čistom vyše 180-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb so ziskom pred zdanením a zaplatením odvodov od 4 823 eur ročne, a to od 0,4 do 7 % podľa výšky zisku