Štrajk: O ôsmej hodine zvonec nezvoní

Učitelia aj ostatní školskí zamestnanci sú v pondelok od šiestej hodiny ráno v ostrom a časovo neobmedzenom štrajku. Otázkou však je, koľko bude trvať.

Po sérii neúspešných rokovaní školských odborárov s vládou sa pedagógovia, ale aj školníci, kuchárky školských jedální či školskí administratívni pracovníci rozhodli vybojovať si zvýšenie miezd aspoň o 10 percent nátlakovou akciou. Štrajkujúci chcú týmto spôsobom poukázať nielen na katastrofálne platové pomery v školstve, ale aj na potrebu profesijnej a morálnej obrody učiteľského povolania. K štrajku sa na poslednú chvíľu rozhodli pripojiť aj niektoré súkromné a cirkevné školy.

Tí, čo sa na nátlak podujali, sú však veľmi nejednotní v otázke dĺžky jeho trvania. Na niektorých školách sú odhodlaní v prípade potreby vydržať neobmedzene „Zhodlo sa na tom 96 percent členov zboru,“ tvrdí gymnaziálny profesor z Bratislavy Marián Justus. Iní však hovoria nanajvýš o „dvoch-troch dňoch“ a obávajú sa, že už týždňová strata výplaty by ich existenčne ohrozila.

Štrajkový výbor chce ďalší postup riadiť a koordinovať na základe hlásení z jednotlivých škôl. Objavili sa aj úvahy, či by po niekoľkých odštrajkovaných dňoch nebolo lepšie školy deťom sprístupniť, no ďalej ich nevzdelávať, iba strážiť. „Za takýchto okolností by sa to bralo, že sú učitelia v práci a normálne by mali dostávať plat,“ pripúšťa šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek.

Otázne zostáva, či sa štrajk napokon neobráti proti samotným učiteľom. Keby totiž pristúpili na ponuku vlády, mohli si už v budúcom roku prilepšiť aspoň o päť percent. Odborári to však odmietli a trvajú na 10-percentnom zvýšení platov. Ak teraz štrajk nebude úspešný a učitelia nedosiahnu svoj cieľ, vláda im už nemusí zvýšiť platy ani o tých odmietnutých päť percent. Z vyjadrení premiéra Roberta Fica však vyplýva, že chce rokovať do poslednej chvíle a učiteľom stále ponúka päťpercentné zvýšenie.

„V tomto okamihu má vláda legitímne právo povedať: Nehnevajte sa, napriek tomu, že vás chápeme – máte nízky platy, v celej Európe je nula, na Slovensku bude nula,“ povedal Fico v rozhlasovej relácii RTVS Sobotné dialógy. Ako dodal, uznáva právo učiteľov na štrajk. „No nechápem, že keď sa v Európskej únii všetko znižuje, oni chcú viac. No aj napriek tomu im zvýšenie o päť percent ponúkame,“ dodal premiér.

Hektické rokovania a prípravy učiteľského protestu striedajú po jeho odštartovaní praktické problémy, s ktorými sa budú boriť rodičia detí, ale aj sami štrajkujúci.

Sú rodičia, ktorí revoltu učiteľov prijímajú, ale aj takí, ktorí sú ich konaním doslova rozčúlení. „Nemajú právo brať si deti aj nás rodičov ako rukojemníkov. Vďaka nim budem mať problémy v robote – a pritom pracujem za menší peniaz ako oni,“ napísala Pravde on-line mamička zo Sniny. Rodič z Vrbového si zase myslí, že štrajkujúci by nemali robiť „voľno“, ale normálne sa zdržiavať v škole a svoju nespokojnosť dávať najavo napríklad pripnutými stužkami. „Nemáme s manželkou dovolenku ani prarodičov na dôchodku a ak dnes nepôjdem do fabriky, zajtra už ani nemusím,“ sťažuje sa.

Rodičia upozorňujú aj na ďalšie nejasnosti okolo štrajku. Informujú sa napríklad, či sa im vrátia peniaze za predplatené obedy, či pobyt v školských kluboch, niekdajších družinách. Podľa malého prieskumu, aký si urobila Pravda, by sa zinkasované stravné poplatky za dni, keď sa v školských jedálňach nebude variť, mali automaticky presunúť na ďalší mesiac. V prípade družín je to však nejednoznačné, pretože tam sa neplatí za dni a aj pri bežnej prevádzke sa peniaze rodičom vracajú, len ak je dieťa dlhodobo choré.

Minister školstva Dušan Čaplovič vyzval samosprávy, aby pre deti zo štrajkujúcich škôl vytvorili „kontaktné centrá“. Mnohé tak urobili, iné majú výhrady. „Toto je spor medzi štátom a učiteľmi. Samospráva nemá kompetencie a ani právo doň vstupovať,“ vyjadril sa primátor Trenčína Richard Rybníček.

Viacerí riaditelia sľúbili svojim zamestnancom zaplatiť stratu na príjme počas štrajku z takzvaných normatív, teda peňazí, ktoré každý mesiac dostávajú od zriaďovateľa na celkové fungovanie. Tie chcú štrajkujúcim prerozdeliť v podobe osobných príplatkov či odmien a takto im štrajkom znížené príjmy kompenzovať. Možnosť, na ktorú upozornila predsedníčka združenia stredného školstva pre Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský kraj v odborovom zväze školstva Iveta Majerová, už školy využili aj pri štrajku v roku 2003. „Takýto prístup zamestnávateľov by som si vážila,“ poznamenala Majerová.

Dôrazne ho však odmieta Jozef Dvonč, šéf ZMOS-u, ktorý je najväčším zriaďovateľom základných škôl. „Peniaze nevyplatené na mzdách sa musia využiť buď na vybavenie škôl, alebo vrátiť zriaďovateľovi. V žiadnom prípade ich nemožno rozpustiť štrajkujúcim,“ mieni. Dvonč síce rešpektuje právo učiteľov na štrajk, no bolo by podľa neho neférové „odmeňovať“ ich za neodučené hodiny z verejných zdrojov.

Školskí zamestnanci si na dni štrajku nemôžu vybrať dovolenky ani náhradné voľno. No paradoxne, ak majú deti do 10 rokov, sú oprávnení, rovnako ako všetci ostatní rodičia, vybrať si na dni bez zabezpečeného vyučovania „očéerku“ a namiesto strateného platu poberať ošetrovné. Môžu si ho takisto čerpať po dobu 10 dní a počas nich ako náhradu platu dostávať 55 percent z dennej hrubej mzdy za vlaňajší rok. Ak túto možnosť využijú, odpadne im aj povinnosť prihlásiť sa na dni štrajku do zdravotných poisťovní a „samoplatiť“ si zdravotné poistenie v dennej sume 1,58 eura.

Niektorí detskí lekári sú preto asi práve v týchto chvíľach zavalení robotou väčšmi ako inokedy. „Áno, predpokladám, že sa z tohto dôvodu ozve viac rodičov, ako je bežné,“ pripustila ešte včera pediatrička Adriana Šufliarska z bratislavskej Polikliniky Tehelná.

Sociálna poisťovňa však radí, aby rodičia v prípade vybavovania ošetrovného z dôvodu štrajku so zdravým dieťaťom ani nešli k lekárovi, keďže vyšetrenie sa v tomto prípade nevyžaduje. Stačí vyplnená žiadosť od lekára a potvrdenie riaditeľa školy.

„Žiadosti o dávku nemusia do pobočiek poisťovne podávať pred štrajkom, na jeho začiatku alebo počas jeho trvania. Stačí, ak si nárok na túto dávku uplatnia v najbližších týždňoch a mesiacoch – podľa zákona si ho môžu uplatniť až počas troch rokov. Predíde sa tým možným radom a dlhému čakaniu u lekárov,“ odporúča hovorca inštitúcie Peter Višváder. Keby však chceli peniaze dostať už v najbližšom výplatnom termíne, potrebné doklady musia podľa Višvádera doručiť najneskôr do 5. decembra.

Pracovný kódex totiž napríklad zamestnancovi umožňuje sprevádzať rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení či úraze, ale aj na vopred plánované vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Zamestnávateľ je vtedy povinný poskytnúť mu pracovné voľno s plnou náhradou mzdy „na nevyhnutne potrebný čas“ najviac sedem dní v kalendárnom roku. „Ak príde mamička s dieťaťom a bude tvrdiť, že malo v noci vysokú horúčku, musím jej veriť a ani by som nevedela dokázať, že v skutočnosti horúčku nemalo. Podľa mňa, ak niekto bude chcieť voľno cez lekára, využije skôr tento spôsob,“ uvažuje Šufliarska.

Dané ustanovenie zákonníka však v podstate umožňuje vybrať si voľno na návštevu lekára rodičom, opäť aj vrátane učiteľov, bez obmedzenia veku dieťaťa či napríklad aj bezdetným učiteľom, keďže sprevádzanie sa vzťahuje aj na iných členov rodiny. „Pozor však na to, že je obmedzené len na dobu nevyhnutne strávenú u lekára či v zdravotníckom zariadení,“ upozorňuje Viktor Križan, odborník na pracovné právo z Trnavskej univerzity. No zároveň pripúšťa, že pri terajších čakacích lehotách v zdravotníctve a zvýšených nárokoch na administratívne úkony počas štrajku sa „nevyhnutný“ čas môže dĺžkou vyrovnať aj pracovnému.

Do štrajku majú menej chuti učitelia dôchodcovia, ktorým nižší príjem za dni bez vyučovania ovplyvní štvrťročný platový priemer, ktorý je základom pre navýšenie poberanej penzie. Na navýšení by mohli stratiť aj štyri eurá mesačne, čo by pri dlhodobom poberaní dôchodku, a najmä, ak by požiadavky na vyššie učiteľské platy zostali nenaplnené, znamenalo pre nich dosť citeľnú stratu.