Taraba potvrdil, že ministri nehlasovali o zákone o obnove prírody, lebo by to neprešlo. Proti zákonu sa predtým vyslovilo Taliansko, Holandsko a Švédsko a pridalo sa aj Maďarsko.
„Ak by nebola dostatočná blokačná menšina, tak aj Slovensko by sa k nim pridalo,“ povedal Taraba. Tvrdí, že Slovensko nevidí dôvod prijať zákon, ktorý vytvára právnu neistotu a možnosť žalovať členské štáty.
Spresnil, že Slovensko patrí medzi najpríkladnejšie štáty pokiaľ ide o plochu ochrany prírody. Podľa jeho slov ide asi o 27 percent územia a dodal, že ak iné štáty chcú zvyšovať tieto plochy, nech tak robia, ale Slovensko chce konať podľa princípu subsidiarity.
Čítajte viac Ak budeme farmárčiť ako dosiaľ, priemyselne, žiadna pôda nezostane
„Naša pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme,“ odkázal.
Český minister Petr Hladík pre novinárov pozíciu krajín, ktoré tento zákon odmietajú, označil ako zahanbujúcu a vyjadril nádej, že sa v najbližších týždňoch nájde potrebná dohoda.
Taraba podporil nariadenia o preprave odpadu a nakladanie s textilným odpadom. Podľa neho tvorí podstatnú časť odpadového hospodárstva a preto Slovensko súhlasí s kompromisným návrhom, ktorý má niekoľko zmien voči textu odsúhlaseného Európskym parlamentom.
Cieľom revidovaného nariadenia je znížiť prepravu problematického odpadu mimo EÚ, aktualizovať postupy prepravy podľa cieľov obehového hospodárstva a klimatickej neutrality, využívať elektronické podávanie správ a výmenu informácií a zlepšiť presadzovanie a riešiť nezákonné zásielky odpadu.
Taraba v Bruseli s českým rezortným kolegom pripomenuli potrebu obnoviť lokality poznačené ťažbou uhlia, na Slovensku je to napríklad Trenčiansky kraj. Po roku 2027 zatiaľ nie sú vyčlenené fondy na ich revitalizáciu. Dodal, že ostatné členské štáty túto iniciatívu prijali pozitívne.
Slovenský minister upozornil aj na problémy s medveďmi. Spresnil, že išlo o iniciatívu spolu s Fínskom a Rumunskom, aby boli medvede preklasifikované z najprísnejšej kategórie do menej prísnej, aby ich bolo možné „plošne riešiť“. Podľa jeho slov iniciatívu podporili aj Taliansko, Bulharsko, Maďarsko a Slovinsko.
„Je to realita. Medvede zmenili správanie, neboja sa ľudí, chodia do miest, napádajú na dennej báze našich občanov. Vyjadril som požiadavku, aby EÚ zohľadnila, že sú štáty, a medzi ne Slovensko patrí, ktoré majú problém s medveďmi,“ opísal situáciu. Zdôraznil, že medvede na uliciach slovenských miest ohrozujú deti chodiace do školy, ich matky a ľudí na ceste domov z práce.
Kriticky vníma, že dnešná regulácia „hanebne“ povoľuje odstrel iba problémových medveďov, agresívnych voči ľuďom. Kritizoval aj postoj mimovládnych organizácii hovoriacich o ochrane medveďov, ako aj prísľub Európskej komisie situáciu preštudovať a navrhnúť opatrenia do roku 2026.
Taraba upozornil, že Slovensko nebude čakať na eurokomisiu a prijme vlastné zákonné riešenia. Novinárom v Bruseli ho však nešpecifikoval. Navrhuje vytvorenie širších pásiem okolo obcí a miest, kde sa pohybujú medvede, aby štát mal právo tieto medvede eliminovať.
Čítajte viac Strach ľudí z medveďov je umelo vyvolaný politikmi. Nezmenili sa na krvilačných predátorov, tvrdí zoológ Kalaš