Ako to bude s domácimi úlohami?
Uvažovali sme o ich zrušení. Nakoniec sme sa rozhodli, že úlohy ponecháme. Dôvodom je, že na Slovensku sa prehlbujú rozdiely medzi žiakmi z bežných rodín a sociálne znevýhodneného prostredia. Tieto deti by si mali učivo precvičovať aj po vyučovaní. Aj keď nie som idealista, aby som si myslel, že si úlohy budú rómski žiaci písať doma, môžu tak však robiť v školských kluboch.
V čom bude rozdiel, keď sa začne učiť po novom?
Deti by nemali len mechanicky rátať, precvičovať. Učitelia by ich mali motivovať, aby rozmýšľali a niečo tvorili. Mali by písať svoje názory, pracovať na projektoch. Nie ako dnes, keď školák dostane na domov desať príkladov, ktoré ráta celá rodina, ale aj tak ich potom v škole nevie správne vypočítať.
Je to možné aj v matematike? Povedzte príklad dobrej domácej úlohy.
Tak napríklad pre druháka: Nájdi čo najviac spôsobov, ako dostať číslo 7, pomocou sčítania a odčítania. Pracuj iba s číslami od 0 do 9.
Je dobré, ak úlohy dostávajú najmenšie deti?
Ja by som ich nedával na začiatku prvého stupňa základnej školy. Po treťom ročníku však už nastáva zlom. Tretiaci sa učia násobilku, nastupujú vybrané slová. Deti si to musia zopakovať.
Mali by učitelia dávať rovnaké úlohy všetkým?
Nie. Mali by im ponúknuť rôzne domáce úlohy, rozdelené podľa náročnosti, z ktorých by si deti samy vyberali. Je možné, že vynikajúci žiak si zvolí najmenej náročnú a slabší, naopak, ťažšiu. To ho môže motivovať, aby napredoval. Dobrého žiaka, ktorý je lenivý, by však mala učiteľka usmerniť a vyhrešiť, že si nevybral príklad, na ktorý má.