„Ste Maďar? A ste za maďarskú autonómiu?“ Podaktorí Komárňania sa po tejto otázke nahnevali, urazene zvraštili spodnú peru a odkráčali preč. Vôbec viacerých ľudí trochu zaskočila takáto myšlienka.
„Autonómió? A načo? Žijem tu v Komárne, po slovensky viem trošku a nemám problém. Len keď idem do Bratislavy, mám problém. Tam nehovoria maďarsky. Ale to nevadí,“ povedal Attila Horváth. Učí sa za kuchára a vôbec ho v komárňanských reštauráciách neobťažuje, že jedálne lístky sú väčšinou vypísané najprv po slovensky až potom po maďarsky. Je mu to jedno.
Autonómia nemá význam ani podľa telefonickej operátorky Moniky Kissovej. „Je to blbosť, ktorú zbytočne rieši len zopár politikov. Som Maďarka, dobre ovládam aj slovenčinu, učila som sa ju od prvej triedy. A je to pre mňa len výhoda. Ľahšie si tu zoženiete prácu, keď hovoríte aj aj.“
Všade však aj aj nehovoria. Nevedia, no možno aj nechcú. „Stáva sa mi to často. Prídem do potravín, ja začnem slovensky a pani za pultom odpovie maďarsky. Ale pritom dobre vie po slovensky. Ešteže ja ako Slovenka rozumiem. Trochu si zamrmlem, no zvykla som si,“ hovorí päťdesiatnička Katarína Pallyová. Autonómiu Maďarom podľa nej netreba. „Majú totiž školy, úrady, divadlo, majú všetko. Čo viac by im autonómia priniesla?“
Možno prehodené poradie na dvojjazyčných tabuľkách v Komárne, najprv by bol nápis kórház až potom nemocnica. Doktor starého Róma Juraja Lakatoša si to však prehadzuje sám. „Rozpráva sa s pacientom, ako ho pozdraví. Prispôsobí sa. Je Maďar. Ja tiež viem dobre po maďarsky, cítim sa však ako Slovák. Narodil som sa tu, žijem tu. Ľudia v Komárne vychádzajú spolu dobre. Autonómia by priniesla konflikty.“
Lakatoš sedí na pešej zóne za klavírom, pred sebou má kartón, na ktorom je napísaná prosba, aby mu ľudia pomohli. V maďarčine aj v slovenčine. Ľudia mu hádžu len slovenské koruny. Ak vydrží hrať do jari, ľudia mu začnú prispievať európskymi peniazmi.