Spoločnosť Hydrohrad, za ktorou stojí nemecký kapitál, chce vybudovať pod zrúcaninami hradov Strečno a Starhrad prvú malú prietočnú vodnú elektráreň na Slovensku. Proti je obec Strečno, rybári, ochrancovia prírody a pltníci. Investor sa snaží na výhrady reagovať. Vo štvrtok predstavil spôsob, ako zachovať jedinečnú turistickú atrakciu – plte, ktoré sa plavia s turistami po Váhu. Hydrohrad chce vybudovať motorový vlek, ktorý by plte ťahal po pokojnej hladine k priehradnému múru. Cezeň plte aj s turistami prevezie lodný výťah.
"Celá trasa by sa týmto zatraktívnila, bola by jediná svojho druhu v Európe,“ vraví riaditeľ Hydrohradu Peter Hradský. Pltníci to však označili za nezmysel. "Je to niečo umelé. Plte sú pre ľudí zaujímavé, len keď prechádzajú cez pereje. Atrakcia musí mať aj svoje historické opodstatnenie,“ vraví starosta Strečna Alfonz Klocáň.
Hlavným dôvodom odporu obce Strečno však nie je obava o pltníctvo a turistický ruch, ale otázka čistoty Váhu. "Na rieke by zaniklo päť až šesť perejí, ktoré perú vodu. Znížil by sa jej samočistiaci efekt,“ vysvetlil Klocáň. Strečno má za sebou päťročnú skúsenosť s nižšie položeným Vodným dielom Žilina. To podľa starostu zavalilo brehy nánosmi bahna, ľuďom teraz život strpčujú komáre.
Rybári súhlasili pred rokmi s výstavbou Vodného diela Žilina iba pod podmienkou, že vyššie v Strečnianskej úžine nikdy nevyrastie nijaká ďalšia priehrada. "Malé vodné elektrárne prispievajú k ochrane ovzdušia. Na iných miestach nie sme proti ich výstavbe, tu by sa však zásadne zmenili zachovaný pôvodný charakter rieky Váh,“ vysvetlil odborník na ryby Peter Beleš zo Slovenského rybárskeho zväzu. Priehrada by podľa neho zlikvidovala 60 až 70 percent pôvodných rybích spoločenstiev v oblasti.
Za poslednú pevnosť Strečniansku úžinu považujú ochrancovia prírody. "Už nie je kde ustupovať. Keď táto padne, na Váhu to môžeme zabaliť,“ vyslovil sa vo štvrtok botanik Univerzity Komenského Ján Topercer. Váh by sa podľa neho stal sériou jazier už aj v Strečnianskej úžine. "Takéto ohrozenie zvyškov prírodného a národného dedičstva môže tešiť iba tých, ktorí majú radi budovateľský brutalizmus.“
Zámer Hydrohradu už pred šiestimi rokmi neschválilo ministerstvo životného prostredia. Investora to neodradilo, pripravuje nový návrh, podľa Hradského oveľa lepší vo vzťahu k životnému prostrediu. Ľudí v Strečne chce presvedčiť výhodami. Ponúka prednostnú zamestnanosť na stavbe priehrady, ročný príspevok na elektriku vo výške 500 korún na domácnosť, preplácanie nákladov na verejné osvetlenie či pomoc s dokončením kanalizácie, opravu chodníkov a ciest.
Okrem Nemcov má záujem postaviť v Strečnianskej úžine malú vodnú elektráreň aj taliansky Enel. Ten plánuje aj ďalších 12 elektrární na Váhu v úseku Krpeľany – Ružomberok, ako aj priehrady na Hrone a možno aj na rieke Ipeľ.