Za stúpajúcim počtom rozvodov stojí fakt, že ľudia žijú dlhšie, ale aj samostatnejšie postavenie žien. „Ak sa blížime k tomu, že je reálne dožiť sa priemerne 80 rokov, je čoraz väčšia pravdepodobnosť, že gro ľudí nestrávi život s jediným partnerom. To však neznamená, že by boli menej zodpovední, ľahkovážne vstupovali alebo vystupovali z manželstva,“ povedala sociologička Sylvia Porubänová.
Muži sa dnes rozvádzajú neskôr ako ženy. „U mužov významne narástli rozvody nad 40 rokov, u žien nebol posun až taký výrazný, maximálny rozvodový vek je v kategórii 30–34 rokov,“ dodáva sociologička zo Slovenskej akadémie vied Magdaléna Piscová.
Nízka až nulová rozvodovosť pred rokmi nebola spôsobená bezproblémovými manželstvami, ale tým, že partneri nemali na výber. „Najmä ženy často nemali možnosť vystúpiť z manželstva napríklad s alkoholikom, pretože sa doslova nemali kam podieť. Akonáhle je iná možnosť, únik z manželstva hľadajú,“ dodala Porubänová. Podľa nej zvýšenie rozvodovosti nemusí svedčiť o tom, že manželstvo má menšiu hodnotu. „Ľudia nie sú ochotní akceptovať životné podmienky v párovom spolužití. Nemusia žiť do smrti vo vzťahu, ktorý je nefunkčný a zavádzajúci,“ podotkla Porubänová.
Ženy podávajú žiadosť o rozvod častejšie ako muži. Jeden z dôvodov môže podľa právničky združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janky Debrecéniovej prameniť z nerovnocennej deľby práce. „Kým muži delia svoj čas najmä medzi svoju prácu a voľný čas, v niektorých prípadoch zahŕňajúci aj čas s deťmi, ženy na svojich pleciach okrem svojho plateného zamestnania často nesú aj celú alebo prevažujúcu mieru starostlivosti o domácnosť a deti. Kým mužom takýto stav často vyhovuje, pričom mnohí túto nerovnocennosť ani nereflektujú, pre ženy je neopísateľne frustrujúci a vyčerpávajúci,“ tvrdí Debrecéniová.
Ďalším z dôvodov môže byť fyzické, ekonomické, psychické alebo sociálne násilie. „V intímnych vzťahoch ho v drvivej väčšine prípadov páchajú muži na ženách,“ podotkla Debrecéniová. Za zvýšeným počtom rozvodov môže stáť aj vyššia ekonomická samostatnosť žien a odtabuizovannie násilia vo vzťahoch. Debrecéniová dodáva, že stále treba mať na pamäti, že rozvod je drahá záležitosť a na ženy má ťaživé ekonomické dosahy. „V drvivej väčšine prípadov idú ženy do porozvodového obdobia s horšími ekonomickými a celkovo sociálnymi vyhliadkami ako ich expartneri,“ vysvetlila právnička.
Dôsledky rozvodovosti sú rôzne. Piscová upozorňuje predovšetkým na vplyv rozvodu na malé deti a zabezpečenie kvalitného života aj po rozvode. „To je úloha primeranej legislatívy a nástrojov kontroly. Novinkou v tejto oblasti je možnosť striedavej výchovy, s ktorou ešte nie je veľa skúseností, ale je úplne namieste,“ hovorí Piscová. Určité pozitívum je podľa nej to, že sa znížil podiel rozvádzajúcich sa manželstiev s maloletými deťmi. V roku 2009 bolo takýchto zhruba 61 percent rozvodov, predtým i viac ako 80 percent.
Slovensko v medzinárodnom porovnaní stále nepatrí ku krajinám s vysokou rozvodovosťou. Kým v roku 2000 bola miera rozvodovosti na Slovensku 1,7 v roku 2011 to bolo 2,1. Výrazne vyššiu a v súčasnosti aj najvyššiu rozvodovosť v Európe majú v Lotyšsku a Litve.