Zároveň ho však nechce vrátiť úplne do podoby tzv. Tomanovej novely z čias svojej prvej vlády a necháva v ňom aj niektoré ustanovenia prijaté na návrh exministra práce za SaS Jozefa Mihála.
Napríklad súbeh výpovednej lehoty a odstupného by sa síce má vrátiť, ale len v prípade zamestnancov, ktorí u jedného zamestnávateľa odpracovali viac rokov. Rozmanitejšie majú byť aj možnosti nadčasovej práce či úprav pracovného času, výrazne sa majú obmedziť práce na dohody, zostať má aj možnosť jednomesačnej lehoty pre výpoveď.
Pravde sa podarilo získať dokument s prehľadom plánovaných zmien v zákonníku, ktorý ako pracovný materiál určený na širšiu diskusiu pripravilo ministerstvo práce. Šéf rezortu Ján Richter ho v piatok predložil členom Rady solidarity a rozvoja.
„Po prvotnom víkendovom náhľade môžem skonštatovať, že na 95 percent sú naše požiadavky vykryté,“ zhodnotil návrh prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. "Zatiaľ sme materiál nezanalyzovali, bližšie sa preto môžem vyjadriť až po víkende. V podstate však naše pôvodné výhrady platia,” reagoval Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Podľa Richterovho návrhu by napríklad zamestnanci znovu mali mať právo získať popri vyčerpaní si výpovednej lehoty aj odstupné. Ich súbeh sa zrušil počas vlády Ivety Radičovej prijatím takzvanej Mihálovej novely.
Kým však za exministerky Viery Tomanovej dostal každý zamestnanec odstupné v sume dvoch miezd, ak pre firmu odpracoval menej ako päť rokov, a troch, ak v nej zotrval dlhšie, aktuálny návrh už taký štedrý nie je. Podľa neho by sa výška odstupného mala odvíjať od zásluhovosti – čiže kto odrobil u jedného zamestnávateľa menej ako rok, nedostal by nič, kto jeden až päť rokov, jednu mzdu, kto päť až desať rokov dve mzdy, a kto ešte viac až tri.
"Odstupňované odstupné je lepšie ako žiadne,” uvažuje Gazdík.
Zamestnávatelia obnovenie súbehu tvrdo odmietajú s argumentom, že im zvyšuje náklady na prepúšťanie, a tým blokuje tvorbu nových pracovných miest. Problémom by mohlo byť aj prednostné prepúšťanie mladých, na ktorých odstupnom by firmy toľko nestratili.
Podobne, kým Tomanovej novela umožňovala "najmenej” dvojmesačnú výpovednú dobu, ak pracovný pomer trval do päť rokov a "najmenej” trojmesačnú, ak dlhšie, Richterov návrh ponecháva striktnejšie ustanovenia Mihálovej novely vrátane možnosti jednomesačnej výpovede, ak nejde o prepustenie z organizačných či zdravotných dôvodov. V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru by však súd mal zamestnancovi priznať náhradu mzdy minimálne za 12, nie iba za Mihálových deväť mesiacov.
Čo sa týka nadčasov, návrh súčasného ministra je v podstate modifikáciou Tomanovej pravidiel. Jej novela povoľovala nariadiť zamestnancovi 150 hodín a "z vážnych dôvodov” s jeho súhlasom ďalších maximálne 250 hodín navyše v kalendárnom roku. Mihálova pripúšťa nadčasy najviac v rozsahu 400 a pre vedúceho pracovníka až 550 hodín. Zároveň však umožňuje dohodnúť v kolektívnej zmluve rozsah nariadených nadčasov až na 250 hodín.
Richter predkladá dve alternatívy, prvá hovorí o 100 prikázaných a 400 celkových hodinách, druhá o 150 prikázaných a 250 dohodnutých. Minister však odmieta Mihálom presadenú možnosť odchýlnej úpravy nadčasov v kolektívnej zmluve v neprospech zamestnancov. Zohľadniť nadčasy v dohodnutej výške mzdy by však malo byť možné len u vedúcich pracovníkov, bežní by mali mať za hodiny navyše priamo zaplatené.
Ficova vláda sa cez zákonník usiluje naplniť aj zámer urobiť "poriadok s dohodármi”, keďže množstvo zadávaných prác na dohody umožňuje obchádzať daňový a odvodový systém. Po novom by mal byť inštitút dohody o vykonaní práce úplne zrušený a inštitút dohody o pracovnej činnosti obmedzený na študentov a starobných či invalidných dôchodcov. Rovnako sa Richter chystá zmeniť definíciu takzvanej závislej práce. Nočná práca sa má opäť o hodinu predĺžiť.
Richterov materiál obsahuje aj rad ďalších návrhov. Sprísniť v prospech zamestnancov by sa mali pravidlá o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, flexikonte a pružnom pracovnom čase.
Skúšobná doba by mala zostať trojmesačná, prípadne šesťmesačná pre vedúcich pracovníkov. Možnosť dohodnúť cez kolektívne zmluvy aj dlhšie lehoty, Richter v návrhu odmieta.
V novom zákonníku by sa tiež mali znovu posilniť právomoci podnikových odborových organizácií. Už by nemuseli povinne preukazovať 30-percentnú členskú základňu, takisto odborárski funkcionári by mali získať spať niektoré nadštandardné podmienky, čo sa týka ich uvoľňovania na odborársku činnosť, či ochranu pred prepustením.
Séria rokovaní zúčastnených partnerov, ktorá by mala viesť k návrhu definitívnej podoby právnej normy, by sa mala začať už tento týždeň.