Iľjin sa dostal do názvu školy v júni minulého roku, rozruch nastal až tento mesiac. Je to pálčivá téma, pretože viackrát sa o tomto filozofovi s obdivom zmienil prezident Vladimir Putin. Avšak ani to nezabránilo komunistom obuť sa do vedúcich predstaviteľov univerzity, ktorí sa podľa nich môžu hanbiť.
Aféra vypukla po petícii, ktorú proti pomenovaniu po Iľjinovi spísali niektorí študenti tejto školy. Podporila ich mládežnícka organizácia komunistickej strany, ku ktorej sa s ostrou kritikou pridali jej poslanci. „Iľjin podporoval činnosť nemeckého fašistického režimu, ospravedlňoval zločiny Hitlera odporom k boľševizmu a písal o nevyhnutnosti ruského fašizmu. Žiadame premenovať učebno-vedecké centrum a usporiadať verejné hlasovanie medzi študentmi o názve novej politickej školy," zdôraznili autori petície (záujemcovia ju mohli podporiť na internete).
Komunisti nezostali len pri výčitkách adresovaných pedagógom, ktorí o pomenovaní školy rozhodli. Ich poslanec Vladimir Isakov sa obrátil na generálnu prokuratúru, aby preverila, či profesori a docenti postupovali v súlade so zákonom (poslucháči upozorňujú, že učitelia ich obišli; tvrdia, že pomenovanie mali s nimi povinne konzultovať). Čo sa týka názorov Iľjina, Isakov je presvedčený, že smerovali nielen proti záujmom štátu, ale aj proti jeho samotnej existencii. Nazdáva sa, že idey, ktoré šíril, v súčasnosti spadajú pod ustanovenie trestného zákona o rehabilitácii nacizmu. „Iľjin sám seba označil za fašistu vo svojom prejave na podujatí nemeckého Červeného kríža v roku 1922," citoval server RTVI z listu Isakova, ktorý poslal generálnej prokuratúre.
Kým komunisti vidia v autoroch petície vlastencov, naopak, riaditeľ politickej školy Alexandr Dugin hovorí o nepriateľskej stope v zahraničí. „Je to typická operácia západných spravodajských služieb, samozrejme s prihliadnutím na ukrajinský faktor," povedal pre agentúru RIA-Novosti, pričom seba označil za „obeť ukrajinského terorizmu". Dugin je nacionalistický ideológ, ktorého v Kyjeve nenávidia hlavne pre jeho schvaľovanie ruskej invázie na Ukrajinu. V auguste 2022 jeho dcéra Darja zahynula pri atentáte neďaleko Moskvy (cieľom mal byť asi jej otec), keď explodovalo výbušné zariadenie v aute, v ktorom sa viezla.
Podobne ako Isakov reagoval ďalší komunistický poslanec Denis Parfenov. Na sociálnej sieti zverejnil výzvu rektorovi, aby sa bližšie pozrel na obavy študentov a „neponáhľal sa uchovať pamiatku odporných mysliteľov". Denník Vedomosti oslovil Humanitnú univerzitu so žiadosťou, čo si myslí o petičnej akcii. Odpoveď sa podobala na reakciu Dugina. Tlačové oddelenie odpísalo, že petičnú skupinu vytvorili anonymní ľudia „v rámci informačnej vojny Západu a jeho stúpencov". „Nepriatelia nášho štátu nechcú, aby sa Rusko vrátilo k zdravým, národne orientovaným ideám v oblasti filozofie," uviedla univerzita.
Ku kauze sa vyjadril aj samotný rektor Alexandr Bezborodov. „Iľjin nepodporoval žiadnych fašistov a nacistov," vyhlásil podľa novín Kommersant. Dodal, že podnet komunistov na generálnu prokuratúru považuje za ich snahu zviditeľniť sa.
Člen Dumy Isakov v rozhovore pre Kommersant zopakoval, že Iľjinove spisy sú neprijateľné. Podčiarkol, že komunisti sú odhodlaní postaviť sa proti súčasným prejavom fašizmu, ku ktorým podľa nich nepochybne patrí aj popularizácia tohto filozofa: „Aj pri slabšom oboznámení sa s jeho dielami je jasné, že zdieľal hodnoty fašizmu dokonca po roku 1945. A fašizmus nemá národnosť." Doplnil, že keď padá kritika na ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu (1909 – 1959), nie je možné opomínať ani Iľjina.
Predseda Dumy Vjačeslav Volodin označil rozruch za politikárčenie. Vyjadril počudovanie nad tým, že uplynul takmer jeden rok, než sa ozvali tí, ktorým Iľjin leží v žalúdku. „Musíme myslieť na budúcnosť Ruska, ktoré musí byť jednotné, silné a suverénne," napísal na sociálnej sieti politik z vládnej strany Jednotné Rusko.
Naopak, Iľjina sa zastal (ale opatrne) poslanec Anatolij Vasserman zo Spravodlivého Ruska (tento politický subjekt vznikol v roku 2006 zlúčením prokremeľských ľavicových strán). Na rozdiel od Isakova o ňom tvrdí, že v neskoršom veku opravil svoje názory a preto ho nemožno odsudzovať za stopy fašizmu v jeho životopise. „Nejakú dobu bol naozaj stúpenec národného socializmu, ale zmenil mienku, keď sa vedelo o zverstvách hitlerovského režimu spáchaných na iných národoch," povedal pre server Jamal-Media.
Vasserman sa nazdáva, že Iľjin mal zásluhy v ruskej filozofii, ale poznamenal, že za geniálneho filozofa ho nepovažuje. Podotkol pritom, že lepšie by bolo hodnotiť ho podobne ako športovcov – podľa úspechov, nie na základe prehier; no školu by po ňom radšej nepomenoval.
Putin je známy tým, že si rád listuje v spisoch Iľjina. Keď sa šéfa Kremľa na jeseň 2021 pýtali na Valdajskom fóre, čo je pravidelné medzinárodné diskusné podujatie, na jeho obľúbených filozofov, odpovedal takto: „Nechcel by som povedať, že je medzi nimi iba Iľjin, ale Iľjina čítam doteraz."
Filozof, ktorý sa narodil v Moskve v roku 1883 a zomrel vo veku 71 rokov v exile vo Švajčiarsku, bol nepochybne rozporuplná osobnosť. Neznášal Leninovu boľševickú revolúciu, po ktorej o niekoľko rokov musel odisť do zahraničia, až tak, že záchranu vlasti videl v inej totalitnej ideológii, ktorú presadzoval Hitler. Stal sa myšlienkovým vodcom ruských antikomunistických emigrantov. Mal blízko nielen k führerovi, ale aj k talianskemu diktátorovi. „Jeho politika je plastická, pozostáva z osobných skutkov, jasných a originálnych, často neočakávaných," rozplýval sa v roku 1926 nad Benitom Mussolinim.
Iľjin prežil väčšinu rokov medzivojnového obdobia v Nemecku. Na vlastnej koži však pocítil, aké sú chápadlá nacizmu, o ktorom napríklad v dvadsiatych rokoch tvrdil, že si preň Židia musia aj niečo vytrpieť: v roku 1934 mu zakázali v Berlíne prednášať a ocitol sa pod policajným dohľadom. Rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny stihol emigrovať do Švajčiarska.
Niektorí ruskí publicisti hodnotia Iľjina ako názorového chameleóna. Ako keby myšlienkami splýval s prostredím a s dobou, kde sa nachádzal. Putina zrejme zaujal úvahami o veľkosti, sile a budúcnosti ruského národa.