Sám Obama podľa svojho hovorcu Roberta Gibbsa prijal oznámenie o udelení ceny s potešením a pokorou. Biely dom zatiaľ oficiálne stanovisko nevydal.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Obamovi zablahoželala a zdôraznil, že ocenenie Obamu dáva ľuďom nádej na vybudovanie bezpečnejšieho sveta. „Udelenie ceny prezidentovi Obamovi, lídrovi najsilnejšie vojenskej mocnosti na svete, na začiatku jeho mandátu, odráža nádeje, že sa podarí dosiahnuť jeho víziu sveta bez jadrových zbraní,“ vyhlásil.
DISKUSIA: Mal dostať Nobelovu cenu za mier Barack Obama?
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy považuje udelenie ceny Obamovi za dôkaz, že USA „sa vrátili do srdca národov sveta“. Nobelov výbor podľa neho ocenil Obamovu víziu tolerancie a dialógu medzi národmi, kultúrami a civilizáciami.
Laureát tej istej ceny a poľský exprezident Lech Walesa je rozhodnutím Nobelovho výboru prekvapený, keďže prezident USA podľa neho zatiaľ nemal čas niečo dokázať. „Obama zatiaľ len dával návrhy. Niekedy však Nobelov výbor udelí cenu, aby motivoval,“ myslí si Walesa a dodáva, že Obamovi treba dať šancu .
Obamovi pogratuloval aj afganský prezident Hámid Karzaj. Ten sa na Obamovu adresu vyjadril, že je „vhodnou“ osobou na získanie ceny za mier, ktorú si zaslúži za svoje „veľké úsilie a nové vízie priateľských vzťahov a mieru vo svete“. Úplne opačný názor má afganské hnutie Taliban, ktoré udelenie ceny americkému prezidentovi odsúdilo. „Neurobil nič pre mier v Afganistane,“ vyhlásil hovorca hnutia Zabíhulláh Mudžahíd, podľa ktorého namiesto mieru, Obama prináša do Afganistanu viac vojakov. Obama práve zvažuje vyslanie ďalších 40 000 amerických vojakov.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás je s nomináciou Obamu spokojný a americkému lídrovi blahoželá. Zároveň dúfa, že novému laureátovi Nobelovej ceny za mier sa podarí dosiahnuť mier na Blízkom východe, ako aj vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu „v rámci hraníc z roku 1967 a s hlavným mestom vo Východnom Jeruzaleme“.
Obama je 4. prezidentom USA s Nobelovou cenou mieru
september 1901 – marec 1909
1906
Za sprostredkovateľské úsilie pri ukončení rusko-japonskej vojny (1904 až 1905).
Nobelovu cenu získal ako prvý Američan a tiež vôbec ako prvý svetový štátnik.
apríl 1913 – apríl 1921
1919
Za svoj štrnásťbodový program, ktorým v januári 1918 formuloval nové zásady medzi krajinami a princípmi svetového poriadku a za zásluhy na ustanovení Spoločnosti národov.
január 1977 – január 1981
2002
Nobelova cena mu bola udelená za úsilie o hľadanie mierových riešení medzinárodných konfliktov, o posilnenie demokracie a ľudských práv a na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Na Nobelovu cenu bol kvôli svojim mierovým aktivitám navrhovaný opakovane. Veľmi blízko k jej získaniu bol v roku 1978, keď sa laureátmi stali izraelský premiér Menachem Begin a egyptský prezident Anvar Sadat za uzatvorenie mierovej zmluvy medzi oboma krajinami. Carter bol vtedy prostredníkom mierových rokovaní, nebol ale do stanoveného termínu formálne navrhnutý.
od 20. januára 2009
2009
Cena udelená okrem iného za „mimoriadnu snahu o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi“.