V týždenníku Sonntagszeitung ste označili pápežovu činnosť za katastrofu…
Existuje nepochopiteľný protiklad medzi zahraničnou a vnútornou politikou Jána Pavla II. Smerom navonok sa zasadzuje za dialóg, bojuje za ľudské práva, apeluje za mier. V cirkvi však nie je nijaký dialóg, neuznáva slobodu rozhodovania, upiera ženám právo voľby v otázkach tehotenstva. Také myšlienky znamenajú naozaj pohromu.
A jeho neochota k vysviacke žien?
To je tiež jeho chyba. Ako môže cirkev pritiahnuť k sebe ženy, keď ich nemieni zrovnoprávniť s mužmi? Verím, že budúci pápež to napraví, lebo v raných časoch cirkvi sa ženám prisudzovala väčšia úloha ako v súčasnosti.
Mal by Ján Pavol II. predčasne odísť vzhľadom na slabnúce zdravie?
Nechcem to priamo komentovať. Je na pápežovi, aby si sám vybral cestu. Prečo by však aj hlava cirkvi nemohla abdikovať v pokročilom veku? Jeho chabé zdravie môže vzbudzovať medzi ľuďmi dojem, že celá cirkev zoslabla.
Pri úvahách o budúcom pápežovi sa povráva, že ním istotne nebude Američan, lebo cirkev nechce za Petrovho nástupcu človeka zo superveľmoci.
Budúci pápež nebude zo Spojených štátov, nie však preto, že by sa kardináli rozhodovali podľa politického pozadia. Je tu iná, jasná príčina: Veľa amerických kardinálov je zapletených do sexuálnych škandálov a jednoducho spomedzi nich nie je možné vybrať dôveryhodného kandidáta… Favorizuje sa taliansky kardinál Dionigi Tettamanzi. V cirkevnej hierarchii sa dostal z Janova až za milánskeho arcibiskupa. Má značnú podporu a predpokladám, že by sa chcel stať budúcim pápežom. Nemyslím si však, že získa potrebné dve tretiny hlasov. Keď nadíde čas, bude to ťažká voľba.