Foto: Peter Coch, Priatelia Zeme-CEPA
"Nigéria má obrovské bohatstvo, nielen ropu a plyn, ale aj minerály ako vápenec, topas, zlato, diamanty. Na druhej strane je obrovský kontrast s chudobou, ktorá je vysoká. Priemerný občan žije z jedného dolára na deň. Je to veľmi zlá situácia a ak sa k tomu pridajú environmentálne problémy, život je tam mimoriadne ťažký,“ vysvetľuje pre Pravda.sk Chima Williams, ekologický a ľudsko-právny aktivista z Nigérie. Na Slovensko prišiel predstaviť dokument Jedovatý oheň o problémoch v Afrike v rámci festivalu Jeden svet.
Najťažšie podmienky na život sú v oblasti Delty Nigeru. Leží na pobreží Atlantiku a žije tam asi 20 miliónov ľudí. Svetové koncerny ťažia ropu a plyn z desiatok ropných polí, z ktorých dodávajú surovinu do Spojených štátov a Európy. Firmy ako Shell, Chevron, či ExxonMobil z tejto oblasti vyťažia v priemere 2 milióny barelov ropy denne.
Počas päťdesiatich rokov došlo v ústí Nigeru k piatim tisícom únikom ropy, čo predstavuje asi 1 a pol milióna ton, ktoré vytiekli do potokov, riek a pôdy.
Najväčším problémom v Delte je však plyn pridružený k rope. Ten sa pri ťažbe dostáva na povrch a keďže zásobníky na jeho zachytávanie a prepravu by predstavovali obrovské investície, ťažobné spoločnosti ho jednoducho spália. Ročne sa týmto spôsobom len v Nigérii „spáli“ zhruba 40 miliárd dolárov a do ovzdušia vypustí rovnaké množstvo emisií, aké za rok vyprodukuje 18 miliónov automobilov.
Foto: Lars Johansson, ERA
Práve Delta Nigeru patrí k oblastiam, kde sa spaľuje najviac plynu na svete. A to už 50 rokov. To má bezprostredný dopad na životné prostredie v tomto regióne. „Ľudia zdravotné problémy často prisudzovali bosoráctvu a mágii a nie tomu, že ide o plyn,“ hovorí Chima Williams a dodáva, že "je to problém iba južnej časti, pretože iba tam sa spaľuje plyn. Ľudia si ale uvedomujú, že následky postihujú všetkých.“
Toxické látky, ktoré pri horení unikajú, spôsobujú kyslé dažde, dýchacie problémy, astmu a rakovinu. Vývody plynu sú v mnohých prípadoch umiestnené len niekoľko sto metrov od obydlí.
Foto: Lars Johansson, ERA
„Problémy môžeme pripísať aj Európe a nadnárodným korporáciám aktívnym v Nigérii. Ich environmentálne a občianske štandardy sú veľmi nízke. Tieto štandardy prispievajú k problémom, ktoré oberajú ľudí o zdroj obživy, možnosť zdravého života a chudobu len prehlbujú,“ vysvetľuje Williams.
Aktivistom trvalo 3 roky, kým preskúmali zákony a rozhodli sa podať žalobu na súd. „Najskôr sa totiž zdalo, že samotné vypaľovanie je podľa nigérijských zákonov povolené," vysvetľuje Afričan. Žiadali zastaviť spaľovanie plynu z ropných polí. Súd v roku 2005 vyniesol rozsudok v ich prospech a rozhodol, že spaľovanie je proti základnému právu na život a je preto protiústavné.
Ťažobné spoločnosti sľúbili, že do konca roku 2008 zmenia súčasný stav, problémom stále ostáva holandsko-britský Shell. Nigerijský súd mu nariadil predložiť plán nápravy a zastavenia spaľovania, inak nesmie v tejto oblasti ďalej podnikať. Shell plán nepredložil, napriek tomu pôsobí v Nigérii bez postihu.
Vláda v tomto smere nekoná, podľa aktivistov z Environmental Rights Action „väčšina nigérijských lídrov je očividne napojených na nadnárodné korporácie a preto je to otázka politickej vôle uplatniť rozsudok.“
Environmentalisti sa nevzdávajú a podali novú žalobu. „Začiatkom novembra sme konečne začali proces (…) proti Shellu, konkrétne proti únikom ropy v Delte Nigeru.“ Tentoraz sa strany stretnú na súde v Holandsku.
Objektom kritiky v Nigérii sú aj medzinárodné finančné inštitúcie. Svetová banka a Európska investičná banka podľa Williamsa podporujú projekty bez toho, aby si overili dopady na obyvateľstvo a životné prostredie. „Krásny príklad je projekt západoafrického plynovodu. Inštitúcie naň prispeli spolu 200 miliónmi dolárov. Tie peniaze boli vlastne utopené, pretože tento projekt ešte nie je dokončený a nedokázali ho spustiť. Inšpekčný panel Svetovej banky navyše zverejnil správu, v ktorej odsúdil niektoré aspekty tohto projektu,“ tvrdí Chima Williams a uzatvára: „Treba sa pozrieť na to, aký je deštrukčný efekt projektu na ľudí v porovnaní s benefitmi, ktoré prináša. Pretože to nie je rozvoj. Nie sme šťastní a nechceme aby bola Európska investičná banka a iné medzinárodné inštitúcie agentmi deštrukcie, ale agentmi rekonštrukcie a budovania.“
