„Len vzácne sa podarí nejakej osobnosti do takej miery upútať svetovú pozornosť a dať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť,“ vyhlásila komisia, ktorá rozhodovala o udelení ceny."
DISKUSIA: Mal dostať Nobelovu cenu za mier Barack Obama?
„Prezident Obama vytvoril nové ovzdušie v medzinárodnej politike. Centrálnu pozíciu opäť získala mnohostranná diplomacia s dôrazom na roli, ktorú môžu hrať Spojené národy a ďalšie medzinárodné inštitúcie,“ uviedol ďalej výbor. „Jeho diplomacia vychádza z toho, že kto chce viesť svet, musí tak robiť na základe hodnôt a postupov, ktoré zdieľa väčšina svetovej populácie,“ vysvetlil svoje rozhodnutie Nobelov výbor.
Štyridsaťosemročný Obama, ktorý sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier ako tretí úradujúci americký prezident, bol vybraný z rekordného počtu 205 kandidátov. Jeho zvolenie pozorovateľov prekvapilo vzhľadom na to, že od jeho nástupu do funkcie neuplynul ani rok.
Po vyhlásení Obamovho mena bolo cítiť v sále Nobelovho výboru veľké rozčarovanie
Už od prvého okamihu, keď čerstvý predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland vyslovil Obamovo meno, bolo v sále Nobelovho inštitútu v Osle cítiť veľké rozčarovanie. Aj keď prezident Spojených štátov patrí k tým vôbec najznámejším z tohtoročných uchádzačov, jeho navrhnutie na najprestížnejšiu svetovú mierovú cenu bolo zmieňované skôr ako kuriozita než ako reálna šanca. Nórsky Nobelov výbor bol však nakoniec iného názoru.
Predseda Norského Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland musel po vyhlásení laureáta čeliť otázka nespokojného a rozpačitého publika. Novinári vo svojich prvých otázkach zhodnotili rozhodnutie výboru ako populistické. V úvodných otázkach nórskych novinárov smerom k Jaglandovi padali hodnotenia, že išlo o „populistickú“ voľbu úradujúceho prezidenta hlavnej svetovej veľmoci. Ako mohol výbor oceniť niekoho, kto prezidentom nie je ešte ani jeden celý rok a kto svoje predvolebné sľuby zatiaľ nijako presvedčivo nerealizoval?
„Neocenili sme to, čo chce Obama urobiť v budúcnosti, ale to, čo už v priebehu minulého roka urobil,“ tvrdil Jagland. Odmena za aktuálny príspevok k zlepšeniu sveta a k nenásilnému riešenia konfliktov v práve uplynulom roku je podľa neho presne v súlade s poslednou vôľou Alfreda Nobela. O pár minút neskôr však ten istý predseda Nórskeho Nobelovho výboru vyhlásil, že cenou chce výbor Obamu podporiť jeho budúce úsilie.
Americkí novinári sa pýtali na to, ako môže byť ocenený človek, ktorý má v blízkej budúcnosti posilniť americkú armádu v Afganistane a či cena pre čerstvo úradujúceho amerického prezidenta nie je priamou intervenciou do americkej vnútornej politiky. Ani tu sa nedočkali presvedčivej odpovede. Thorbjörn Jagland však cenu pre Obamu prekvapujúco porovnal s cenou pre bývalého západonemeckého kancelára Willyho Brandta, ktorý bol v roku 1971 rovnako podporený už v pomerne ranej fáze svojej „východnej politiky“, smerujúcej k zlepšeniu vzťahov medzi Západom a Východom za studenej vojny.
Barack Obama vraj nebol o svojom ocenení informovaný vopred. „Báli sme sa možného úniku informácií a navyše sme nechceli prezidenta budiť, keď je v Spojených štátoch ešte noc,“ komentoval Jagland.
Nobelovu cenu za mier získali pred Obamom tiež americký prezident Theodore Roosevelt v roku 1906 a Woodrow Wilson v roku 1919. Držiteľom ocenenia je tiež exprezident USA Jimmy Carter, ktorý ju však dostal po skončení svojho funkčného obdobia v roku 2002.
Minulý rok získal Nobelovu cenu za mier bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari za svoje vyjednávačské a sprostredkovateľské úsilie pri medzinárodných konfliktoch.
Držitelia Nobelovej ceny za mier (zdroj: Wikipedia) | |
1901 | Jean Henri Dunant Švajčiarsko, Frédéric Passy Francúzsko |
1902 | Élie Ducommun Švajčiarsko, Charles Albert Gobat Švajčiarsko |
1903 | Sir William Randal Cremer Spojené kráľovstvo |
1904 | Ústav medzinárodného práva (Institut de droit international) Belgicko |
1905 | Barónka Bertha von Suttner Rakúsko-Uhorsko |
1906 | Theodore Roosevelt Spojené štáty |
1907 | Ernesto Teodoro Moneta Taliansko, Louis Renault Francúzsko |
1908 | Klas Pontus Arnoldson Švédsko, Fredrik Bajer Dánsko |
1909 | Auguste Beernaert Belgicko, Barón Paul Henri d'Estournelles de Constant Francúzsko |
1910 | Stály medzinárodny výbor mieru (Bureau International Permanent de la Paix) Švajčiarsko |
1911 | Tobias Michael Carel Asser Holandsko, Alfred Hermann Fried Rakúsko-Uhorsko |
1912 | Elihu Root Spojené štáty |
1913 | Henri la Fontaine Belgicko |
1917 | Medzinárodný výbor Červeného kríža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko |
1919 | Woodrow Wilson Spojené štáty |
1920 | Léon Victor Auguste Bourgeois Francúzsko |
1921 | Hjalmar Branting Švédsko, Christian Lous Lange Nórsko |
1922 | Fridtjof Nansen Nórsko |
1925 | Sir Austen Chamberlain Spojené kráľovstvo, Charles Gates Dawes Spojené štáty |
1926 | Aristide Briand Francúzsko, Gustav Stresemann Nemecko |
1927 | Ferdinand Buisson Francúzsko, Ludwig Quidde Nemecko |
1929 | Frank B. Kellogg Spojené štáty |
1930 | Arcibiskup Nathan Söderblom Švédsko |
1931 | Jane Addamsová Spojené štáty, Nicholas Murray Butler Spojené štáty |
1933 | Sir Norman Angell Spojené kráľovstvo |
1934 | Arthur Henderson Spojené kráľovstvo |
1935 | Carl von Ossietzky Nemecko |
1936 | Carlos Saavedra Lamas Argentína |
1937 | Lord Robert Cecil Spojené kráľovstvo |
1938 | Nansenov medzinárodny úrad pre utečencov (Office international Nansen pour les Réfugiés) Švajčiarsko |
1944 | Medzinárodný výbor Červeného kříža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko |
1945 | Cordell Hull Spojené štáty |
1946 | Emily Greene Balch Spojené štáty, John R. Mott Spojené štáty |
1947 | Koncil Spoločnosti priateľov (kvakeri) (Friends Service Council) Spojené kráľovstvo, Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) (American Friends Service Committee) Spojené štáty |
1949 | Lord John Boyd-Orr Spojené kráľovstvo |
1950 | Ralph Bunche Spojené štáty |
1951 | Léon Jouhaux Francúzsko |
1952 | Albert Schweitzer Francúzsko |
1953 | George Catlett Marshall Spojené štáty |
1954 | Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Organizácia Spojených národov |
1957 | Lester Bowles Pearson Kanada |
1958 | Georges Pire Belgicko |
1959 | Philip Noel-Baker Spojené kráľovstvo |
1960 | Albert Lutuli JAR |
1961 | Dag Hammarskjöld Švédsko |
1962 | Linus Carl Pauling Spojené štáty |
1963 | Medzinárodný výbor Červeného kríža (Comité international de la Croix Rouge) Švajčiarsko, Liga spoločností Červeného kríža (Ligue des Sociétés de la Croix-Rouge) Švajčiarsko |
1964 | Martin Luther King Spojené štáty |
1965 | Detský fond OSN (UNICEF) Organizácia Spojených národov |
1968 | René Cassin Francúzsko |
1969 | Medzinárodná organizácia práce (I.L.O.) Švajčiarsko |
1970 | Norman Borlaug Spojené štáty |
1971 | Willy Brandt SRN |
1973 | Henry Kissinger Spojené štáty, Le Duc Tho (cenu odmietol) Vietnam |
1974 | Seán MacBride Írsko, Eisaku Sato Japonsko |
1975 | Andrej Dmitrijevič Sacharov ZSSR |
1976 | Betty Williamsová Spojené kráľovstvo, Mairead Corriganová Spojené kráľovstvo |
1977 | Amnesty International Spojené kráľovstvo |
1978 | Anwar al-Sadat Egypt, Menachem Begin Izrael |
1979 | Matka Tereza Albánsko – India |
1980 | Adolfo Pérez Esquivel Argentína |
1981 | Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Organizácia Spojených národov |
1982 | Alva Myrdalová Švédsko, Alfonso García Robles Mexiko |
1983 | Lech Wałęsa Poľsko |
1984 | Biskup Desmond Tutu JAR |
1985 | Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (International Physicians for the Prevention of Nuclear War) Spojené štáty |
1986 | Elie Wiesel Spojené štáty |
1987 | Oscar Arias Sánchez Kostarika |
1988 | Mierové sily OSN Organizácia Spojených národov |
1989 | Dalajláma XIV. (Tändzin Gjamccho) Tibet |
1990 | Michail Sergejevič Gorbačov ZSSR |
1991 | Aung San Suu Kyi Mjanmarsko |
1992 | Rigoberta Menchú Tum Guatemala |
1993 | Nelson Mandela JAR, Frederik Willem de Klerk JAR |
1994 | Jásir Arafat Palestína (štát), Šimon Peres Izrael, Jicchak Rabin Izrael |
1995 | Joseph Rotblat Poľsko – Spojené kráľovstvo, Pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach Kanada |
1996 | Carlos Filipe Ximenes Belo Východný Timor, José Ramos-Horta Východný Timor |
1997 | Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL), Jody Williamsová Spojené štáty |
1998 | John Hume Spojené kráľovstvo, David Trimble Spojené kráľovstvo |
1999 | Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontières) Belgicko |
2000 | Kim Dae-jung Kórejská republika |
2001 | Organizácia Spojených národov (U.N.) Organizácia Spojených národov, Kofi Annan Ghana |
2002 | Jimmy Carter Spojené štáty |
2003 | Širín Ebadiová Irán |
2004 | Wangari Maathaiová Keňa |
2005 | Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) Organizácia Spojených národov, Mohamed ElBaradei (Generálny riaditeľ IAEA) Egypt |
2006 | Muhammad Júnus a Grameen Bank Bangladéš |
2007 | Al Gore Spojené štáty, Medzivládny panel pre klimatické zmeny Organizácia Spojených národov |
2008 | Martti Ahtisaari Fínsko |
2009 | Barack Obama USA |