„Nie je výročie augusta, je výročie Katynskej tragédie, a tak v tom nevidím nič zvláštne, žiadny inotaj či podtext,“ povedala politologička Lilija Ševcovová z moskovského centra Carnegie. To isté si myslí aj známy ochrana ľudských práv Lev Ponomarjov. „Možno sa dočkáme ďalšieho odsúdenia invázie pri najbližšom výročí Pražskej jari,“ povedal.
TÉMA: Mal Medvedev v Bratislave spomenúť aj august 1968?
Ponomarjov hodnotí Putinove slová o Katyni ako známku toho, že sa Kremeľ od stalinizmu odvracia. „Pred rokom by niečo také bolo nepredstaviteľné, veď Stalin takmer vyhral televíznu súťaž o najväčšiu osobnosť ruských dejín,“ pripomenul. Neverí však, že by mohlo dôjsť až k „odsúdeniu nad stalinizmom“ a vyústiť do skutočného zúčtovania s minulosťou.
Kremeľ hľadá ruskú veľkosť, porebuje sa o ňu oprieť
Kremeľ podľa aktivistov neustále hľadá v minulosti chvíle ruskej veľkosti ako oporu, o ktorú by sa režim mohol oprieť. Teraz sa zdá, že pred sovietskou érou dáva prednosť cárskemu Rusku. „Ani to nebolo žiadne terno, ale viac menej normálny imperiálny štát je predsa len lepší ako stalinizmus,“ dodal.
Aj Ševcovová považuje za pozitívne, že Putin, ktorý ešte minulý rok kládol znamienko rovná sa medzi sovietsko-nemecký pakt o rozdelení Poľska a mníchovskú dohodu, nad hrobmi tisícok poľských dôstojníkov odsúdil zločiny totality. Gesto podľa nej môže prospieť vzťahom s Poľskom. Pochybuje však, že za „správnymi slovami“ v Katyni sa skrýva skutočné odhodlanie zúčtovať s vlastnou ruskou minulosťou.
„V našich školských učebniciach dodnes chýba pravda o represiách 30. rokov a o Stalinovi,“ pripomenula. Režim podľa politologičky pristupuje k histórii svojsky a kedykoľvek sa môže vychýliť na ktorúkoľvek stranu podľa toho, ako mu to vyhovuje.
„Jedným krokom nemožno zmeniť vzťahy a o to viac poľko-ruské, ktoré sa formovali po stáročia a zvlášť neblaho ich postihlo obdobie komunizmu,“ povedal Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike. Podozrievavosť vo vzťahoch medzi Ruskom a štátmi strednej Európy síce podľa neho slabne a bude slabnúť ďalej, ale „bude to ešte proces na dlhé lakte“.
To, že sa v Prahe americký prezident Barack Obama pri príležitosti podpisu novej odzbrojovacej dohody s ruským prezidentom v Prahe stretne aj s vodcami strednej a východnej Európy, považuje expert za známku, že Washington si uvedomuje potrebu pestovať i vzťahy s najoddanejšími spojencami na starom kontinente. Ale ani táto schôdzka podľa Lukjanova nezmení skutočnosť, že „Európa nie je prioritou v americkej politike“.
Kým z Putinovho prejavu v Katyni ruská televízia odvysielala krátky záznam, návštevu Dmitrija Medvedeva v Bratislave vysielala spravodajská televízia Rossija 24 v priamom prenose, vrátane slovenských prejavov a veršov na Slavíne k ucteniu si vojakov padlých v roku 1945.
Jeľcin okupáciu Československa odsúdil, ale neospravedlnil sa
Augustové udalosti Rusko už odsúdilo v rámci bilaterálnej zmluvy so Slovenskom o priateľských vzťahoch a spolupráci. Túto dohodu oba štáty podpísali po rozpade Československa, ktoré zaniklo na konci roku 1992. Kritickú zmienku o augustovej invázii obsahovala aj preambula česko-ruskej zmluvy z éry Václava Havla.
O auguste 1968 v minulosti hovorili aj predchodcovia Medvedeva. Bývalý ruský prezident Boris Jeľcin počas návštevy Prahy v roku 1993 inváziu do Československa odsúdil ako neprípustnú. Dodal však, že demokratické Rusko nenesie v tejto veci žiadnu zodpovednosť, pretože vina padá na bývalé vedenie Sovietskeho zväzu.
Jeľcinov nástupca Vladimír Putin v Prahe 2006 uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. „Nenesieme žiadnu právnu zodpovednosť, ale mravná zodpovednosť tu je,“ povedal vtedy Putin na tlačovej konferencii.
Bývalý predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov sa o auguste 1968 počas návštevy Prahy v roku 1987 nezmienil, aj keď to mnohí očakávali. Neskôr vyhlásil, že ho to mrzelo, ale že politické okolnosti to vtedy ešte nedovoľovali.