Stojí na čele Hnutia za lepšie Maďarsko, ktoré si po premene na politickú stranu ponechalo skratku pôvodného spolku Jobbik. Jobbik (v preklade lepší) vedie tridsaťjedenročný Vona do zajtrajších volieb pod heslom Nech zvíťazí lepší!
Kto je, odkiaľ prišiel a čo hlása vodca strany, ktorá má všetky predpoklady stať sa najsilnejším krajne pravicovým parlamentným zoskupením Európy?
Attila a bryndzové halušky
Keby si mohol vybrať, najradšej by žil v dobách Árpádovcov. Za svoje vzory považuje svätého Ladislava, uhorského kráľa z 11. storočia, a Attilu, hunského dobyvateľa, ktorý v piatom storočí ako Bič boží rozsieval hrôzu po Európe. Prezrádza to na seba sám Vona na svojej webovej stránke vonagabor.hu. Vyznáva sa aj z lásky k čítaniu. Jeho obľúbenými autormi sú prešovský rodák Béla Hamvas, nemecký filozof Friedrich Nietzsche a rakúsky vedec skúmajúci správanie sa živočíchov Konrad Lorenz, mimochodom, počas vojny horlivý aktivista nacistickej strany.
Vona popri maďarskom „národnom rocku“ rád počúva Depeche Mode a Nirvanu. Z farieb má najradšej čiernu, z vôní Armani, zo značiek Boss a všetky domáce, z áut BMW, z nápojov – zázvorové nealko a voňavú maďarskú odrodu bieleho vína Irsai Olivér. „Po dvoch pohároch vína celkom dobre tancujem : ),“ poznamenáva so smajlíkom a nezabudne sa pochváliť, že nefajčí, vie variť, ovláda angličtinu, chodil na klavír aj na gitaru, hoci hrať na verejnosti by si netrúfol. A priznáva aj jednu svoju slabosť: bojí sa hmyzu. V rubrike Zaujímavosti ponúka zbierku ďalších nepodstatných faktov, že sa narodil v znamení leva, má hnedé vlasy i oči, výšku 178 centimetrov a hmotnosť 82 až 84 kilogramov.
Niečím však vie aj prekvapiť. Ak niekto očakáva, že vodca ultranacionalistov označí za obľúbené zviera mýtického maďarského vtáka, ktorého jeho Jobbik vo volebnom programe navrhuje zaradiť medzi zákonom chránené národné symboly, musí byť sklamaný. Vona namiesto turula uviedol paviána Tomiho. Ani v kuchyni sa neprejavuje ako horlivý vlastenec. Medzi obľúbenými jedlami nespomína halászlé, guláš či hortobágyske palacinky, ale bryndzové halušky a gyros.
Zmena mena
Na svet prišiel 20. augusta 1978 v tridsaťtisícovom Gyöngyösi, necelých sto kilometrov východne od Budapešti. „Z oboch línií pochádzam z maloroľníckej rodiny, lásku k pôde a z toho vyplývajúci antikomunizmus som do seba nasával spolu s materinským mliekom,“ píše vo svojom životopise. V rozhovore pre portál Origo však hovorí: „Nenarodil som sa s penou na ústach a mojím znakom v škôlke nebol obrázok Molotovovho kokteilu.“ Ako iní chlapci, chcel byť aj on v detstve Indián. Najradšej zo všetkého hrával futbal. Ak však možno veriť jeho spomienkam, tak už ako jedenásťročný sa zaujímal o politiku. O tom, ako vnímal prelomový rok 1989, píše: „V čase zmeny režimu som mal pocit, že sa dejú veľké veci. Žiaľ, nemohol som si nevšimnúť, že k skutočne vážnym zmenám nedošlo.“
Maturitné vysvedčenie má ešte vypísané na meno Gábor Zázrivecz. Až niekedy po roku 2000 prijal nové priezvisko. V kruhu národne orientovaných študentov to vtedy bola móda. Vonov rovesník a priateľ László Toroczkai sa napríklad pôvodne volal Tóth, čo je v maďarčine dehonestujúce označenie pre Slováka. Zakladateľovi nacionalistického mládežníckeho združenia, ktorý má pre provokácie zakázaný vstup na Slovensko, sa meno Tóth, pochopiteľne, nepozdávalo. Ani mladý Zázrivecz zjavne nebol spokojný so slovensky znejúcim priezviskom, ktorého stopu skrýva jeho dodnes používaná prezývka Zaza. Zmenu mena však vysvetľuje nie nenávisťou k všetkému cudziemu, ale „rozhodujúcim rodinným zážitkom spojeným so sebaobetovaním sa za vlasť“. Keď dospel, splnil si vraj dávny sen a namiesto priezviska otcovho otčima prijal meno svojho pokrvného starého otca Gábora Vonu, ktorý v druhej svetovej vojne „hrdinsky padol v Sedmohradsku v beznádejných bojoch proti sovietskym jednotkám“.
Takmer mních
Vonovi rodičia sú už dôchodcovia. Gábor, ktorý sa mimo politiky živí ako díler bezpečnostných zariadení pre výťahy, je ich mladšie dieťa. Jeho starší brat pracuje v oblasti turistického ruchu. „Vonova mama nechápe, prečo syn vyznáva extrémistické názory, oni ho tak nevychovali,“ napísal nedávno konzervatívny týždenník Hetek. Jeho niekdajší učiteľ z gymnázia v Gyöngyösi o bývalom žiakovi hovorí ako o schopnom dieťati s mozgom ako špongia. „Všetky informácie nasával do seba,“ cituje ho Hetek.
Ako osemnásťročný gymnazista nasával najmä vierouku. Jeho rodičia, nepraktizujúci katolíci, ho k viere neviedli, preto podľa vlastných slov sa sám od seba začal zaujímať o „bradatú, dlhovlasú superstar“, ako najskôr vnímal Ježiša. Zapísal sa na hodiny náboženstva k františkánskemu mníchovi. „Jeho prednášky sa pre mňa stali akousi duševnou drogou,“ spomína na otca Teofila. Ten svojmu žiakovi pomáhal aj počas jeho štúdií v Budapešti, kde ho ubytoval v sídle rádu. Sám Vona priznáva, že istý čas zvažoval, že sa stane františkánskym mníchom.
Križiak či pohan?
Na Univerzite Loránda Eötvösa študoval históriu a tri roky aj psychológiu. Angažoval sa v študentskej samospráve i v Združení kresťanských intelektuálov a v roku 1999 spoluzakladal Jobbik. „Treba veriť, že Jobbik sa stane školou mnohých politikov a osobností verejného života, ktorí budú aktívne vytvárať osud našej krajiny,“ napísal v katolíckom týždenníku Új ember ešte pod menom Zázrivecz.
Po prvý raz sa Vona mihol v médiách, keď s nacionalisticky a kresťansky orientovanými druhmi staval kríže na verejných priestranstvách. Dvojkríž ako sťažeň plachetnice dominuje aj znaku Jobbiku. Sám Vona sa dodnes odvoláva na kresťanské hodnoty. V rozhovore pre televíziu ATV sa priznal, že Jobbik síce žiada obnovenie trestu smrti, jeho – ako katolíka – však trápia výčitky svedomia, lebo sa v tom odchyľuje od postoja Vatikánu. Od čoraz radikálnejšieho Jobbiku sa odvracajú aj jeho pôvodní spojenci, ktorí ho obviňujú z prijímania prvkov novopohanskej filozofie. „Gábor Vona sa s druhmi vydal veľmi zlým smerom, takým, s ktorým kresťanskí intelektuáli nemôžu mať nič spoločné,“ citoval nedávno kňaza Zoltána Osztieho, predsedu Združenia kresťanských intelektuálov, denník Népszava.
Spod plášťa Orbána
Začiatkom nultých rokov aktivisti Jobbiku otvorene podporovali Fidesz vtedajšieho premiéra Viktora Orbána. „Vona sa vynoril spod Orbánovho plášťa,“ tvrdí socialistický expremiér Ferenc Gyurcsány. A akokoľvek je to pre lídra Fideszu nepríjemné, staré výroky ho usvedčujú. „Ide o čestných, poriadnych, národne angažovaných mladých ľudí hľadajúcich hlbší životný zmysel. Želám im, aby v živote uspeli a aby ich pokusy vo verejnom živote tiež korunoval úspech,“ povedal svojho času o Jobbiku. Keď sa po volebnej porážke na jar 2002 Orbán rozhodol, že pod jednou vlajkou zjednotí celú pravicu vrátane radikálov, prizval aj Vonu, s ktorým založili Združenie za národ, ako súčasť celoštátnej štruktúry takzvaných občianskych krúžkov. Vona zo Združenia po roku vystúpil, čo nedávno v otvorenom liste Orbánovi označil za najlepší krok svojho života.
V októbri 2003 sa Jobbik zmenil na politickú stranu. Ale hoci sa jeho lídri s vedením Fideszu naoko rozišli, obe strany v tichosti ďalej spolupracovali. Spojencami zostali na úrovni miestnych samospráv i počas búrlivých pouličných protestov od jesene 2006, keď Orbán využíval Vonových radikálov ako baranidlo proti socialistickej vláde. K vážnejšej roztržke dospeli vzťahy Jobbiku a Fideszu až pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami. Obe strany si totiž uvedomili, že sa musia pobiť o hlasy státisícov spoločných sympatizantov.
Židia, homosexuáli, Trianon
Volebná premiéra Jobbiku pred štyrmi rokmi nevyšla. Absolvoval ju v spojenectve so zabehnutou nacionalistickou a xenofóbnou stranou Istvána Csurku. A hoci koalícia pod názvom Tretia cesta použila v kampani všetky osvedčené finty, ktoré Csurku svojho času doviedli do parlamentu – počnúc strašením židovským sprisahaním, cez reči o zvrátených homosexuáloch až po výzvy na revíziu Trianonu, vyslúžila si len úbohé dve percentá hlasov.
Volebné fiasko znamenalo pre Jobbik nový začiatok. Dovtedajší podpredseda Vona sa stal hlavným vodcom a stranu ešte viac zradikalizoval. Otvorene burcoval mladých lumpenproletárov do pouličných výtržností a okolo Jobbiku zorganizoval sieť právnej služby pre „obete policajnej brutality“. Najmä sa mu však podarilo osedlať vzrastajúcu vlnu protirómskych nálad.
Rómovia a garda
Vzťahy medzi väčšinovým národom a vyše polmiliónovou rómskou menšinou v desaťmiliónovom Maďarsku nikdy neboli bezoblačné. V októbri 2006 sa však v rómskej osade Olaszliszka udial brutálny zločin, ktorý nebývalo vybičoval vášne. Miestni Rómovia zlynčovali maďarského učiteľa, o ktorom si mylne mysleli, že autom zabil rómske dievčatko. Kým väčšina politických strán prípad komentovala s obvyklou obozretnosťou, aby na ne nepadol tieň podozrenia z rasizmu, Jobbik prelomil tabu a vyrukoval s pojmom „cigánska kriminalita“. Ohlas verejnosti bol obrovský a Vona pochopil, že má v rukách účinný tromf, aký Csurkovi chýbal.
Práve potrebou nastoliť poriadok a potlačiť „cigánsku zločinnosť“ šéf Jobbiku zdôvodnil vznik Maďarskej gardy, ktorú založil v lete 2007. Hoci toto polovojenské zoskupenie súd po dvoch rokoch úradne rozpustil a Vona si vlani v lete účasťou na jeho zhromaždení dokonca vyslúžil noc v policajnej cele, čierne uniformy gardistov naďalej vídať na mítingoch Jobbiku. „Maďarská garda je oveľa, oveľa nebezpečnejšia ako Csurkova strana,“ komentoval nedávno riaditeľ Political Capitalu Krisztián Szabados zistenie svojho ústavu, že približne každý piaty Maďar má blízko ku krajnej pravici. „S antisemitizmom totiž možno v Maďarsku získať nanajvýš päť percent, ale s protirómskou politikou podstatne viac,“ citovala ho agentúra MTI.
S fúzikmi Hitlera
Hoci velí extrémistickej strane, na verejnosti sa Vona naučil vystupovať uhladene. Nenechal sa vyprovokovať ani osobnými útokmi, keď ho na základe súkromnej korešpondencie, údajne hackersky získanej z jeho konta v sociálnej sieti, denník Magyar Hírlap obvinil z mimomanželského vzťahu. Vona je sedem rokov ženatý s redaktorkou jobbikovského týždenníka a rovnomenného portálu Barikád, s ktorou má jedného syna. Svoj údajný románik s mladou plavovlasou poslaneckou kandidátkou v médiách nerozoberal, iba pokojne oznámil, že proti novinám podnikne právne kroky. „O Vonovi nemožno tvrdiť, že je nejaký krvilačný zúrivec,“ povedal pre týždenník Hetek zdroj, ktorý ho dobre pozná. „Je rozvážny a rozhodný. V strane si každého vypočuje, hoci posledné slovo, samozrejme, patrí jemu. Ale nejaké hitlerovské črty?! Tie pre neho absolútne nie sú typické,“ dodal.
Na predvolebných plagátoch má Vona aj tak často dokreslené hitlerovské fúziky.
Gábor Vona
- 1978 – narodil sa v Gyöngyösi v roľníckej rodine
- 1996 – po maturite odchádza do Budapešti študovať dejiny na univerzitu
- 1999 – spoluzakladá Pravicovú mládežnícku pospolitosť – Jobbik
- 2000 – mení si priezvisko zo Zázrivecz na Vona
- 2002 – v parlamentných voľbách Vona podporuje Fidesz Viktora Orbána, po jeho prehre vstupuje do Orbánovho Združenia za národ
- 2003 – promuje, uzatvára manželstvo s Krisztinou Szabóovou, tiež vyštudovanou historičkou; niekoľko mesiacov učí na strednej škole, neskôr si zarába ako díler; vystupuje z Orbánovho Združenia; mládežnícky spolok Jobbik sa mení na politickú stranu pod názvom Hnutie za lepšie Maďarsko
- 2006 – po fiasku v parlamentných voľbách ruší koalíciu s Istvánom Csurkom, z podpredsedu Jobbiku sa stáva predsedom, spúšťa kampaň proti „cigánskej kriminalite“, organizuje protivládne protesty
- 2007 – zakladá Maďarskú gardu, polovojenské krídlo Jobbiku
- 2008 – pre spoluprácu s Jobbikom získava známu právničku Krisztinu Morvaiovú, ktorú presadí za volebnú líderku do eurovolieb
- 2009 – vo voľbách do Európskeho parlamentu Jobbik získava prekvapujúco až 15 percent hlasov a tri mandáty; súd zakáže Maďarskú gardu, na jej nepovolenej demonštrácii polícia Vonu zatýka – noc strávi v cele
- 2010 – Vonu si Jobbik vyberá za svojho kandidáta na premiéra, strana vedie mimoriadne aktívnu predvolebnú kampaň, počas ktorej výrazne rastú jej preferencie
Povedal…
- „O našu vlasť sa musíme strachovať nie preto, že by jej hrozili útoky Tamilských tigrov. Obávať sa treba útokov členských štátov NATO, a to z okolitých krajín.“
- „Predpokladám, že dve tretiny Maďarov sú stúpenci Jobbiku, len o tom ešte nevedia.“
- „Aká je moja ars poetica? V skutočnosti je ňou boj. Myslím si, že človek je také zviera, ktoré je schopné dať životu zmysel… Pred 1 600 rokmi hunský kráľ Attila povedal, že mnohí radi nečinne čakajú na šťastie, on je však iný. Hľadá ho, pátra po ňom, a keď ho nájde, vyjde mu v ústrety, zdrapí ho, zvalí na zem, kľakne si na jeho krk a viac ho nepustí. To by mohlo byť aj motto Jobbiku.“
- „Podľa Csurku som Žid a podľa jedného cigánskeho bloggera zase buzerant. V skutočnosti pochádzam z rímskokatolíckej roľníckej rodiny, mám peknú manželku a nápaditého synčeka, ktorého sme si neosvojili, ak rozumiete, na čo myslím.“
- „Ak čo len jediný raz bude mať Jobbik možnosť rozhodovať o koncesiách – a som presvedčený, že Boh dá, aby mal – potom v parlamente navrhnem nasledujúce: Nech TV2 a RTL-Klub (liberálne orientované komerčné televízne stanice) zaniknú, ich sídla zrúcajme na prach, posypme soľou a ruiny pretvorme na memento s nápisom, že takto dopadne každý, kto v Maďarsku haní Maďarov.“
- „Kto nechce pracovať, hoci by mohol, nech neje. Významná časť cigánskej menšiny si zariadila život zo sociálnej pomoci. Nebudeme podporovať výrobu detí za účelom obživy.“
- „Jeden pätnásťročný Cigán vie vymenovať viac foriem sociálnej podpory ako maďarských kráľov.“
- „Holokaust mi už lezie z krku. Veľmi mi prekáža, že na každý deň pripadá jedna aktuálna spomienka na holokaust, kým donskú katastrofu (rozdrvenie dvestotisícovej maďarskej armády v roku 1943), hrôzy druhej svetovej vojny, protimaďarské akcie na Dolnej zemi a Trianon si nemožno normálne pripomenúť.“
- „Jobbik je otcom Maďarskej gardy. Chcel, aby sa narodila, bol pri jej donosení, príchode na svet, bude ju chrániť, brániť a pestovať aj v budúcnosti, až kým garda nebude dosť silná, aby sa postavila na vlastné nohy.“