Bakijevova nástupkyňa Roza Otunbajevová v utorok potvrdila, že napriek pogromom a masakrám, ktoré si za päť dní na juhu krajiny vyžiadali možno až sedemsto životov, sa plebiscit o novej ústave neodloží. „Nebudeme prvá krajina, ktorá uskutoční referendum v mimoriadnej situácii. V dvadsiatich percentách obcí bude platiť režim zákazu vychádzania, ostatné oblasti pozveme na referendum,“ citovala dočasnú hlavu štátu agentúra AKIpress.
Referendum a voľby vo víre násilia?
Hoci Bakijev zo svojho exilu v Bielorusku odkázal, že hlasovanie v podmienkach anarchie a násilia nemôže byť legitímne, OSN i Európska únia rozhodnutie dočasnej vlády schvaľujú a vyslovujú sa aj proti prípadnému odloženiu predčasných parlamentných volieb vypísaných na október.
„Referendum aj voľby treba uskutočniť v plánovaných termínoch,“ vyhlásil podľa agentúry AFP v Biškeku slovenský diplomat Miroslav Jenča, riaditeľ Regionálneho strediska OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii.
Podobnosť s Bosnou a organizované nepokoje
Kirgizsko dnes až mrazivo pripomína niekdajšiu Bosnu, kde sa vzájomne vraždili Srbi, Bosniaci a Chorváti. Oficiálne Biškek však tvrdí, že masakry, ktoré si na juhu stredoázijskej krajiny za päť dní vyžiadali trojciferný počet obetí a šesťcifernú masu utečencov, vo svojej podstate nie sú etnickým konfliktom. Kirgizov a Uzbekov vraj proti sebe poštvali nepriatelia novej dočasnej vlády, ktorí si najali nájomných vrahov.
Tieto ozbrojené skupiny, medzi ktorými vraj boli veteráni vojen z Tadžikistanu a severného Kaukazu, podľa kirgizského vicepremiéra Almazbeka Atambajeva útočili na Kirgizov i Uzbekov, aby ich vyprovokovali k pomste.
„Bolo to všetko veľmi dobre organizované a mecenášom týchto nepokojov je syn bývalého prezidenta Maxim Bakijev. Nepokoje začal financovať už v apríli,“ vyhlásil Atambajev.
Syna exprezidenta zadržali v Londýne
Maxima Bakijeva, ktorý v čase vlády svojho otca šéfoval štátnej agentúre pre rozvoj a investície, v pondelok zadržali na základe medzinárodného zatykača po prílete do Británie. Biškek, ktorý ho obviňuje z rozkrádania štátneho majetku a prania špinavých peňazí, žiada Londýn o jeho vydanie. S podobnou žiadosťou definitívne neuspel v Minsku, kde generálna prokuratúra rozhodla, že zvrhnutého prezidenta Bakijeva do Kirgizska nevydá.
Z dvoch najväčších miest južného Kirgizska Ošu a Džalalabadu v utorok prichádzali správy o postupnom upokojovaní situácie. Po vlne pogromov však stovky domov ľahli popolom a vyše stotisíc Uzbekov sa tiesni v utečeneckých táboroch na uzbeckej strane hranice. Úrady stále nemajú jasno v počte obetí násilností. Ministerstvo zdravotníctva aktualizovalo bilanciu na 176 mŕtvych a desaťnásobne viac zranených, aj dočasná prezidentka však priznala, že ľudí zrejme zahynulo podstatne viac.
Počet obetí násilia je stále neznámy
„Nik dnes nepozná presný počet obetí. Násilnosti vypukli neočakávane, vyvíjali sa veľmi rýchlo, preto sa nedalo spoľahlivo registrovať všetkých mŕtvych,“ citovala ju agentúra AKIpress. Na otázku, či odhad hovoriaci o 700 obetiach je reálny, Otunbajevová odpovedala: „Je možné, že zodpovedá skutočnosti, lebo zrážky boli skutočne surové.“
Kým dočasná vláda z vyprovokovania násilností obviňuje Bakijevov klan, ktorý má medzi Kirgizmi na juhu krajiny stále veľa stúpencov, zosadený prezident pripisuje vinu práve jej, lebo ako tvrdí, „nelegitímne úrady“ sú slabé a neschopné. Nezávislí pozorovatelia pripúšťajú, že čiastočnú pravdu majú obe znepriatelené strany.
Čisto medzietnický konflikt? Skôr nie, ako áno
„Nie je to čisto medzietnický konflikt,“ tvrdí Alexej Vlasov, šéf moskovského Centra štúdií postosvietskeho priestoru, podľa ktorého k výbuchu násilia viedol súhrn viacerých faktorov.
„Medzietnické spory majú na juhu Kirgizska hlboké korene, ale nie je isté, že práve tie boli spúšťačom,“ uviedol pre rádio RFI. Za druhý dôležitý prvok považuje účasť podsvetia, predovšetkým z narkobiznisu, ktorému vyhovuje chaos, ale aj radových kriminálnikov so sklonmi k drancovaniu a plieneniu. Tretím je pokus o revanš zo strany Bakijevových stúpencov, pričom ich logickým terčom sa stali miestni Uzbeci, ktorí podporili aprílový prevrat.
Vlasov však nezabudol medzi príčinami uviesť aj slabosť novej vlády a jej neschopnosť čeliť mimoriadnym situáciám. „Tieto štyri faktory spoločne viedli k tragickým udalostiam na juhu Kirgizska,“ tvrdí.