„Tak toto je pre fínsku politiku veľký tresk. To bude veľká, veľká zmena. Celý obsah fínskej politiky sa zmení,“ tvrdí politológ Jan Sundberg z Helsinskej univerzity.Populistická strana, ktorá odmieta zasahovanie Bruselu do vnútorných záležitostí štátov, pomoc zadlženým krajinám i prisťahovalectvo, získala v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami štvornásobok hlasov. Volil ju takmer každý piaty Fín a v dvestočlennom parlamente bude mať až 39 zástupcov.
„Samozrejme, že sa budú robiť zmeny,“ netají sa svojimi plánmi charizmatický vodca Pravých Fínov Timo Soini. Ostré vyhlásenie smerovalo na adresu záchranného fondu eurozóny. Doterajšia fínska vláda prisľúbila, že bude ručiť ôsmimi miliardami eur. Podľa Pravých Fínov však Helsinki už nechcú ďalej doplácať na nezodpovednosť južných krajín, ako sú Portugalsko a Grécko. Receptom strany je bankrot a prípadné zrušenie eura, ktorým sa vo Fínsku platí od jeho zavedenia.
Výsledky volieb
Strana národnej koalície 20,4 %
Sociálnodemokratická strana 19,1 %
Praví Fíni 19 %
Strana stredu 15,8 %
„Musíme prestať s rozdávaním peňazí cudzím štátom. Je nás 5,5 milióna, jednoducho si to nemôžeme dovoliť,“ tvrdí politička Pravých Fínov Tuula Kuusinenová.
Fínsko je výnimočné tým, že o záchrannom ekonomickom systéme bude hlasovať aj parlament. Ak Praví Fíni nájdu dosť spojencov, severská krajina môže celý projekt potopiť. Aj preto sa pozornosť upiera na nadchádzajúce rokovania o zostavení fínskej vlády, počas ktorých sa bude európska otázka zrejme rozoberať zo všetkých strán. Zatiaľ sa najčastejšie spomína široká koalícia prvých troch strán, prípadne doplnená o jednu, dve menšie strany.
Víťazom volieb sa stala proeurópska konzervatívna Strana národnej koalície, ktorá záchranu Portugalska podporuje. Jej šéf, doterajší minister financií a zrejme budúci premiér Jyrki Katainen sa bude v parlamente opierať o 44 poslancov. Podľa Katainena sa Brusel fínskeho odskočenia báť nemusí, Praví Fíni vraj svoje požiadavky zmiernia. „Fínsko vždy bolo zodpovedným riešiteľom problémov a nie ich vytváračom,“ povedal Katainen. „Toto je spoločná európska vec. Po voľbách začnú veľké strany hľadať spoločné stanovisko.“
Situáciu mu môže skomplikovať to, že hoci druhí sociálni demokrati tiež podporujú európsku integráciu, zachraňovaniu južných ekonomík podľa dohodnutého plánu nie sú naklonení ani oni. V parlamente pritom budú mať len o dve kreslá menej. Ľavica chce, aby zodpovednosť za krachujúce ekonomiky neniesli len štáty, ale aj súkromní investori a banky, ktorí ku kríze prispeli.
Víťazní konzervatívci tak napokon možno budú musieť hľadať podporu u doteraz najväčšej Strany stredu, ktorá po sérií škandálov s financovaním vo voľbách úplne prepadla. Doterajšia premiérka Mari Kiviniemiová po zisku len necelých 16 percent hlasov vyhlásila, že strana odíde do opozície.
Do lavíc Eduskunty, fínskeho parlamentu, po voľbách po prvý raz zasadne aj černoch. Poslanca Janiho Toivolu, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, zvolili za Stranu zelených. Spolu s ním bude v parlamente sedieť aj Pravý Fín Jussi Halla-aho, ktorý je ostrým kritikom prisťahovalcov, najmä moslimov a ktorého v minulosti polícia vyšetrovala z podnecovania nenávisti voči etnickým menšinám.
Šéf Pravých Fínov však ubezpečuje: „Môžete pokojne spať, my nie sme extrémisti.“