Veľa sa diskutuje o rivalite Číny a USA v Afrike. Ako ju vnímate vy?´
Ich vzťahy nevidím ako rivalitu. Peking robí v Afrike úplne iné veci ako Washington. A naopak. Čína sa podieľa na rozvoji infraštruktúry v Afrike. Pomáha tu budovať cesty, železnice, priehrady, vodné a veterné elektrárne. Toto všetko reálne ovplyvňuje ekonomický rozvoj nielen jednotlivých krajín, ale aj celého kontinentu. Čo robí Amerika? USA finančne podporujú mládežnícke hnutia, ktoré sa podieľajú na rebéliách. Stoja za mimovládnymi organizáciami, vo väčšine sú to skupiny, ktoré idú proti súčasným pomerom, podporujú homosexuálov. V Afrike som nevidel jedinú cestu, ktorú by postavili Američania. Máme však také, ktoré financovala EÚ. Takže ak existuje nejaká skutočná súťaž v Afrike, tak je to medzi Čínou a EÚ.
Takže podporu mimovládnych organizácií a ľudských práv od USA vnímate ako niečo zlé?
Skôr by som povedal, že nám to nepomáha. Budem kandidovať za kenského prezidenta v marci 2013. Ak by som sa stal hlavou štátu, chcel by som podporiť infraštruktúrne projekty, ktoré nám pomôžu zvyšovať zamestnanosť a ekonomický rast. Potrebujeme investovať do energetiky, aby sa hospodárstvo pohlo ďalej. Amerika v tom nie je nápomocná. Čína a EÚ áno.
USA vám však pomáhajú vojensky. Dokonca ste sa s nimi dohodli na dodávke bezpilotných lietadiel na boj s terorizmom.
Tie by sme mohli dostať aj inde. Amerika je pre nás dôležitá ako superveľmoc. Bola priateľom Kene. Ak však porovnám to, čo pre nás robia Čína a EÚ v oblasti sociálneho rozvoja, tak Spojené štáty zaostávajú za očakávaniami.
Súčasný americký prezident Barack Obama má kenské korene. Držíte mu palce, aby zostal v Bielom dome?
Má kenské korene. Lenže ak sa spýtate bežného Keňana, povie vám, že nevidí veľký rozdiel medzi tým, čo urobil v úrade Obama a tým, čo spravil Bill Clinton či George Bush. Asi je to tým, ako funguje americká politika. Želám si však, aby ho znovu zvolili. Vnímam ho ako lepšieho kandidáta, ako je jeho republikánsky súper.
Na Slovensku ste sa stretli s predstaviteľmi mimovládnych organizácií, ktoré pomáhajú v Keni. Vaša krajina má však momentálne celkom úctyhodný hospodársky rast, je to viac ako päť percent HDP. Potrebujete pomoc?
Rozvojová pomoc sa netýka len Kene a Slovenska či Afriky a Európy. Je to globálna agenda. Je založená na rozhodnutiach OSN, dvojstranných i viacstranných dohodách. Bohaté krajiny sa zaviazali poskytovať na rozvojovú pomoc minimálne 0,7 percenta HDP. Samozrejme, mnohé to nedodržiavajú. Nehovorme o tom, či je Afrika bohatá alebo chudobná, alebo či je Európa bohatá. Oblasť rozvoja je veľmi komplexná. Existuje tu nerovnosť, ktorej príčiny siahajú do histórie.
Čo teda pre vás znamená rozvojová pomoc?
Je nevyhnutná, ale nemal by to byť nástroj, ktorý budeme používať donekonečna. Afrika, ako správne hovoríte, ekonomicky rastie. Treba však povedať, že časť rastu HDP nemá nijaký vplyv na riešenie sociálnych problémov. Takže rozvojová pomoc stále zapĺňa tieto prázdne miesta. Nebude to tak navždy, ale teraz je stále potrebná.
V marci 2013 sa v Keni konajú prezidentské voľby. V roku 2007 sa vaša krajina po hlasovaní prepadla do krvavého násilia. Bojíte sa, že sa to môže zopakovať, alebo sa príčiny podarilo odstrániť?
Nebojím sa, ale predsa som znepokojený. Rovnako ako všetci. V roku 2007 sme boli svedkami násilia, jeho výsledkom boli zničené majetky a mŕtvi. Narušilo to obraz Kene ako pokojnej, bezpečnej a rozvíjajúcej sa krajiny, ktorá bola vzorom pre región. Identifikovali sme však problémy. Kládli sme si otázku, či sa násilie začalo preto, že sa konali voľby, alebo bolo hlasovanie jeho spúšťačom?
Ako to teda bolo?
Voľby boli katalyzátorom násilia. Hlasovanie vyplavilo historické, ale aj súčasné krivdy. Ľudia sa sťažovali na to, že žijú na okraji spoločnosti, trápili ich problémy s vlastníctvom pôdy, nezamestnanosť, nespravodlivosť. Vytvorili sme komisiu pre pravdu, spravodlivosť a zmierenie a komisiu pre integráciu a kohéziu. Skúmali sme volebný proces. Máme novú volebnú komisiu, ústavu, nové zákony týkajúce sa volieb. Som prezidentským kandidátom, ktorý vie, že podmienky sú iné, ako boli v roku 2007. Pravdepodobne nie také dokonalé, aké by sme chceli, ale určite lepšie.
Násilie malo aj kmeňový charakter. Ako dôležité sú tieto štruktúry pre vašu spoločnosť?
Netvrdím, že kmeňová príslušnosť nezohrala úlohu pri vypuknutí násilia. Lenže tento problém nie je len problém Afriky. Rozpad Juhoslávie by sa dal tiež opísať ako kmeňová vojna. Africké krajiny predstavujú koktail mnohých kmeňov. V Keni ich máme 43. Sme na to ešte lepšie ako Nigéria, kde žije 260 kmeňov. Nová kenská ústava zdôrazňuje, že sme si všetci rovní. Samozrejme, etnický šovinizmus sa nedá odstrániť mávnutím čarovného prútika. Je to proces. V priebehu najbližšieho desaťročia by sme sa však mohli zbaviť kmeňovej príslušnosti, aby sme sa všetci cítili Keňanmi.
Vaša krajina susedí s viacerými štátmi s nestabilnou situáciou. Sú tu nedoriešené vzťahy medzi Sudánom a Južným Sudánom, bojujete v Somálsku. Prečo?
Keď mala problémy Uganda, pomohli sme jej dostať sa na mierovú cestu. Podobne to bolo s Etiópiou. Zohrali sme úlohu pri dohode o rozdelení Sudánu a snažíme sa riešiť zostávajúce problémy. Somálsko je momentálne najväčšou výzvou pre región. Je to zlyhávajúci štát. S tým prichádzajú problémy ako pirátstvo. Teroristi zo Šabábu útočia na ciele v Keni, zasiahli aj viaceré kostoly. Somálsko si však volí nových lídrov a dúfame, že budú schopní postupne dostať krajinu do stavu normálu a že tento proces zrýchlia. Keňa je ostrov pokoja v regióne a má najsilnejšiu ekonomiku. Táto pozícia nám dáva páky na to, aby sme pomáhali riešiť problémy susedov.