Dátum volieb
Americké prezidentské voľby, ktoré rozhodnú o najpodstatnejšom obyvateľovi Bieleho domu na najbližšie štyri roky, sa rýchlo blížia. Prezidentské voľby sa v USA tradične konajú v prvý utorok nasledujúci po prvom pondelku v novembri, čo v roku 2012 pripadá na 6. november.
Pravidlo dátumu konania amerických prezidentských volieb uzákonil Kongres v roku 1845.
Príčinou výberu prvého utorka po prvom pondelku v novembri je fakt, že kongresmanni nechceli, aby sa voľby konali v sobotu alebo v nedeľu z náboženských dôvodov. Pondelok opomenuli preto, aby voliči mali čas docestovať do miesta volieb. Mesiac november si vybrali zákonodarcovia preto, lebo Spojené štáty boli v 19. storočí zväčša poľnohospodárskou krajinou a v novembri majú poľnohospodári už po žatve a nie sú zaneprázdnení.
Deň volieb je v Spojených štátoch normálnym pracovným dňom, čo podľa niektorých kritikov znižuje volebnú účasť.
Volebné právo
Možnosť voliť má v USA viac než 200 miliónov Američanov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov. Volebné právo však zväčša využije len polovica voličov. V niektorých štátoch, napríklad na Floride, je volebné právo vyhradené len pre tých voličov, ktorí nemajú žiadny záznam v registri trestov.
Výsledky volieb
Ak nedôjde k žiadnym komplikáciám, neoficiálny víťaz volieb by mal byť známy približne 12 hodín po uzatvorení volebných miestností.
Zbor voliteľov
Oficiálny víťaz amerických prezidentských volieb však vzíde až z formálneho hlasovania Zboru voliteľov (Electoral College) 13. decembra. Volitelia z jednotlivých štátov pridelia hlasy svojich štátov tomu kandidátovi, ktorý získal v ich štáte najväčší počet hlasov. Každý štát má toľko hlasov, koľko má zástupcov v Snemovni reprezentantov a v Senáte amerického Kongresu. Prezidentom sa stane ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu hlasov v Zbore voliteľov
Zbor voliteľov je jedinečným americkým riešením volebného procesu prezidenta. Vznik Zboru voliteľov bol kompromisom autorov americkej ústavy z 18. storočia, ktorí chceli vyvážiť politický vplyv medzi malými a veľkými štátmi USA. Ak by totiž voľby prezidenta v Spojených štátoch prebiehali podobne ako na Slovensku, teda na zvolenie by stačil nadpolovičný počet hlasov, americký prezidentský kandidát by sa mohol uchádzať len o priazeň husto obývaných štátov a nemusel by dbať na názory obyvateľov menej ľudnatých štátov.
V Zbore voliteľov má každý štát niekoľko zástupcov, ktorých počet je stanovený súčtom počtu zástupcov štátu v Snemovni reprezentantov a v Senáte amerického Kongresu. Volitelia pridelia svoje hlasy tomu kandidátovi, ktorý vyhral väčšinu hlasov v ich štáte. Toto neplatí pre štáty Nebraska a Maine, ktoré prideľujú svoje hlasy kandidátom proporčne.
Volebný paradox
Americký systém volieb je otvorený paradoxu, keď kandidát, ktorý získa celkovo najviac hlasov v celých Spojených štátoch, nezíska väčšinu v Zbore voliteľov. Táto situácia nastala v roku 2000, keď demokratický kandidát Al Gore získal 48,4 percent hlasov amerických voličov oproti 47,9 percentám republikána Georgea Busha. Avšak George Bush získal 50,5 percent hlasov v Zbore voliteľov, a stal sa tak oficiálnym víťazom volieb v roku 2000.
→