„Izraelské lietadlá v posledných dňoch čoraz viac križujú libanonské nebo predovšetkým v oblasti rieky Litání v priestore miest Bazáni a Blida,“ informovali najnovšie noviny Al Kuds al Arabí s tým, že badať aj zvýšený pohyb izraelských pozemných jednotiek pozdĺž hranice s Libanonom. Obavy Hizballáhu, ale aj Bejrútu zosilneli po tom, čo Tel Aviv nedávno bombardoval sýrske vojenské výskumné stredisko neďaleko Damasku.
Na pokoji hnutiu ani úradom v Bejrúte nepridali ani závery bulharskej vyšetrovacej komisie, podľa ktorých práve príslušníci radikálneho krídla Hizballáhu stáli za atentátom na turistický autobus na letisku v Burgase. V júli 2012 tam pri samovražednom útoku zahynulo šesť ľudí vrátane piatich izraelských turistov, bulharského vodiča a približne 30 ľudí utrpelo zranenie. Hizballáh najprv obvinenie nekomentoval. Neskôr odmietol akúkoľvek spoluúčasť na akcii a libanonské úrady ponúkli Bulharom pomoc pri ďalšom vyšetrovaní atentátu. Sofia si však tvrdí svoje.
„Aktéri útoku, z ktorých jeden zahynul a viacerí komplici sú stále na úteku, boli členmi vojenského krídla Hizballáhu,“ citujú noviny 24 chasa (24 hodín) slová bulharského ministra vnútra Cvetana Cvetanova. Podozrivé osoby mali kanadské a austrálske pasy a dnes žijú v Libanone. Podľa bulharského ministerstva vnútra mal samovražedný atentátnik minimálne troch spoločníkov, ktorí sa v Bulharsku pohybovali s falošnými pasmi a vodičskými preukazmi vystavenými v americkom štáte Michigan. Podľa ministra Cvetanova minimálne jeden z komplicov žil v Libanone od roku 2006 a druhý od roku 2010. „Máme dôkazy o tom, že obaja mali finančnú aj inú podporu z Hizballáhu,“ dodal šéf bulharského rezortu vnútra. Dokumenty mali vystavené na mená Jacque Felipe Martin a Ralph William Rico.
Informácie zo Sofie nahrali na politický smeč izraelskému šéfovi kabinetu Benjaminovi Netanjahuovi. „Hizballáh a Irán spustili globálnu kampaň teroru, ktorá prekročila hranice aj kontinenty,“ reagoval Netanjahu a zároveň vyzval Európu, aby z toho „vyvodila zodpovedajúce závery týkajúce sa skutočnej podstaty Hizballáhu“. Urobil tak v narážke na skutočnosť, že Európska únia doteraz hnutie nezaradila na zoznam tzv. teroristických organizácií. A to napriek tomu, že Rob Wainwright, šéf Europolu, ktorý koordinuje činnosť polície v 27 krajinách únie, podporil závery bulharského vyšetrovania. „Všetko, čo som videl, dokazuje jasné prepojenie s Libanonom,“ citujú agentúry reakciu Wainwrighta na tragédiu v Burgase, ktorá bola podľa neho „prvým úspešným teroristickým útokom hnutia v Európe od polovice 80. rokov“.
O tlak na Brusel pre Hizballáh sa minulý týždeň opätovne pokúsila aj administratíva prezidenta Baracka Obamu. Podľa denníka The Washington Post sa tak stalo práve na základe informácií zo Sofie.
„Musíme vyslať jasný signál tejto teroristickej organizácii, že viac už nesmie uskutočňovať nedôstojné konanie bez náležitého trestu,“ citujú noviny z vyhlásenia nového šéfa diplomacie USA Johna Kerryho. Aj preto by podľa neho mala Európa pritvrdiť vo vzťahu k hnutiu. Catherine Ashtonová, vysoká predstaviteľka únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, na tlaky zatiaľ reagovala iba prísľubom, že Brusel sa bude zaoberať závermi vyšetrovania bulharských úradov.
Názor na zaradenie hnutia Hizballáh na zoznam teroristických organizácií sa od začiatku v únii líši. Jednoznačné súhlasné stanovisko prezentujú Británia a Holandsko. Naopak, proti je Francúzsko, ktoré sa obáva možnej destabilizácie v Libanone, v ktorom hrá hnutie Hizballáh dôležitú politickú i spoločenskú úlohu. Ľudia z hnutia sedia v Bejrúte dokonca v ministerských kreslách. Prípadné pritvrdenie postoja k organizácii by podľa Washingtonu aj Londýna vraj o. i. umožnilo zmraziť na európskych účtoch všetky aktíva Hizballáhu. Malo by to vraj skomplikovať činnosti radikálov v hnutí.
Hizballáh (Alahova strana)
Hnutie Hizballáh je šiitská politická a vojenská organizácia sponzorovaná najmä Iránom. Vznikla v roku 1982 zjednotením niekoľkých šiitských skupín ako reakcia na izraelský vpád do Libanonu. V arabskom a moslimskom svete hnutie považujú za legitímnu politickú stranu. Naopak, niektoré západné vlády (USA, Veľká Británia, Holandsko, Kanada, Austrália) ju majú rovnako ako Izrael a Egypt na zozname teroristických organizácií. Európska únia o tom bude zatiaľ ešte len rokovať. Civilná zložka Hizballáhu sa venuje napríklad humanitárnej činnosti (prevádzkuje sirotince, nemocnice a školy), vlastní televíznu stanicu Al Mana, rozhlasovú stanicu An Núr a týždenník As Safar.