Od mája 2010 sa toho v skutočnosti veľa nezmenilo. Americkej diplomacii šéfuje John Kerry a v KĽDR po smrti svojho otca vládne Kim Čong-un. Mladý diktátor, má pravdepodobne 30 rokov, však pokračuje v tradíciách svojich predkov, teda vo vyhrážkach a vydieraní. Výsledkom je tretí jadrový test, ktorý vraj Pchjongjang musel urobiť, aby odpovedal na tlak USA. A nie je to údajne koniec.
Svet sa tiež správa tak ako predtým. Bezpečnostná rada OSN atómovú skúšku odsúdila a pripravuje nové sankcie. Nahnevane sa tvári aj Čína, ktorá však severokórejskému režimu roky kryje chrbát. Do napätej situácie sa vložila i Južná Kórea. Soul začal námorné cvičenia a uviedol, že má k dispozícii nové rakety, ktoré sú schopné zasiahnuť akýkoľvek cieľ na severe.
Novozvolená juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje, ktorá 25. februára nastupuje do úradu, zase prirovnala severného suseda k ZSSR.
"Situácia Pchjongjangu sa nezlepší, ani keď uskutoční štvrtý či piaty jadrový test,“ citoval Pak denník Wall Street Journal. „Ak vyčerpajú silu štátu na to, aby získali jadrové zbrane, povedie to k samodeštrukcii. Pád Sovietskeho zväzu prišiel napriek tomu, že atómové bomby mali.“ "Nachádzame sa v pomerne nestabilnej situácii, kde prevláda princíp oko za oko. Severná Kórea reagovala na sankcie OSN, ktoré prišli po tom, čo v decembri odpálila raketu. Tento čin bol zase vyvrcholením roku napätia a nedôvery,“ pripomína pre Pravdu odborníčka na KĽDR Virginie Grzelczyková z Nottingham Trent University. "Je nepravdepodobné, že by ďalšie odsúdenie Pchjongjangu a varovania z USA, Japonska, Južnej Kórey či OSN odradili sever od stratégie testovania,“ myslí si expertka.
V súvislosti so Severnou Kóreou sa často spomína Čína ako jediný hráč, ktorý by mohol v Pchjongjangu niečo dosiahnuť. Je pravda, že Peking má na severokórejský režim najsilnejšie páky, na druhej strane mu však ide najmä o stabilitu suseda.
"Čína preto nikdy nepresadzovala sankcie OSN príliš tvrdo,“ reaguje expert na Kórejský polostrov Charles Kennedy z Kolumbijskej univerzity. "Okrem toho Severnú Kóreu medzinárodný tlak zatiaľ nikdy neprinútil, aby zmenila správanie. KĽDR bude treba ponúknuť niečo pozitívne, aby zastavila svoj atómový vývoj,“ povedal pre Pravdu Kennedy.
Testy naznačujú, že režim robí jadrové pokroky. Posledný podzemný výbuch bol približne spolovice taký silný ako bomba použitá v roku 1945 v Hirošime. John Carlson z austrálskeho Lowyho inštitútu pre medzinárodný výskum však tvrdí, že KĽDR musí pokračovať v testoch, aby sa posunula smerom k výrobe jadrových hlavíc.
Otázkou tak je, prečo by sa mal Pchjongjang atómového programu vôbec vzdať.
"Pre USA, OSN a tiež zvyšok sveta by to bola vysoká politická cena, ale mohla by to byť pokojná cesta. Hovorím o akceptovaní Severnej Kórey ako krajiny, ktorá má jadrové zbrane. Potom by sa dalo posunúť k stratégii, ako s nimi naložiť prostredníctvom transparentného systému kontrol,“ tvrdí Grzelczyková.