Keď po prvý raz predstúpila v pléne, portál France24 písal o historickom prejave: „Viacerí užívatelia internetu ho prirovnali k predchádzajúcim dejinným momentom v dolnej komore parlamentu, ako keď Simone Veilová v roku 1974 žiadala pre ženy právo na potrat a keď Robert Badinter v roku 1981 rečnil za zrušenie trestu smrti.“
Ministerka pôsobila ako rečníčka, ktorá prenikala do všetkých uší. „Keď hovorila o zmenách v občianskom zákonníku, niekedy ich dopĺňala veršami naspamäť,“ pripomenul denník Libération.
Členka ľavicovej vlády sa dôrazne postavila proti opozičnej pravici, ktorá silno odmietala návrh zákona. Kritikov upozorňovala, aby sa netvárili, že sú v obydliach z ľadu odtrhnutí od okolitého sveta. „Páni poslanci, nenahovárajte nám, že žijete v iglu a neviete, že existuje rovnako láska medzi heterosexuálnymi pármi aj medzi homosexuálnymi dvojicami,“ zdôraznila v pléne.
Odišla so ziskom
Opozičný tábor síce na Taubiraovú neľútostne útočil, ale niektorí politici uznali jej kvality. „Je veľmi dobrá. Z tejto debaty odišla so ziskom,“ priznal podľa portálu Ouest France bývalý pravicový predseda dolnej komory parlamentu Bernard Accoyer. Rešpekt vyslovil aj jeden opozičný poslanec, ktorý nechcel byť menovaný: „V diskusii vás hľadá pohľadom a keď nájde, ste to vy, kto sklopí oči,“ citoval ho tento server.
Mediálne sledovanou slovnou prestrelkou bola napríklad výmena názorov medzi Taubiraovou a pravicovým poslancom Davidom Douilletom (bývalým džudistom). Ministerka proti nemu vytasila jeho vlastné výroky z knižnej autobiografie. Pripomenula mu, že je nepriateľ žien a že podľa neho sú nimi všetci muži okrem „teplých“. „Pre mňa žena, ktorá zápasí v džude alebo v inej disciplíne, nie je ničím, čo by zvyšovalo hodnotu,“ citovala ho z knihy. Douillet sa rýchlo ozval, ale nič podstatné nepovedal: „Neznížim sa na vašu úroveň, ktorá je podpriemerná a nemá miesto v týchto priestoroch,“ zmohol sa na takúto odpoveď.
Taubiraová zaujala nielen vo Francúzsku. Napríklad portál belgickej verejnoprávnej televízie a rozhlasu RTBF ju označil za novú politickú hviezdu, čiernu Simonu Veilovú. Poukázal na to, že bývalá pravicová vláda síce mala ženský symbol, ale nedá sa rovnako hodnotiť súčasná ministerka spravodlivosti a jej predchodkyňa v tomto rezorte. „Rachida Datiová sa ukazovala viac ako manekýnka než ako ministerka. Taubiraová je nenápadnejšia. Na politický panteón sa vytiahla iba samotnou silou svojej práce,“ zdôraznil RTBF a dodal, že jej meno zostane navždy spojené s uzákonením homosexuálnych sobášov.
Najnižšia popularita
Viaceré francúzske médiá píšu o Taubiraovej ako o černošskej hviezde, ktorá sa objavila v ľavicovom tábore. Z podceňovanej političky sa stala výrazná ministerka.
Keď ju vlani nový prezident Francois Hollande posadil do vlády, vynorili sa pochybnosti, či dokáže riadiť rezort spravodlivosti. Z prvej ankety po vymenovaní kabinetu vyplynulo, že Taubiraová má zo všetkých členov najnižšiu popularitu.
Bojovnosť v poslaneckej snemovni jej teraz pomohla zlepšiť imidž. Rečnením počas rokovania o návrhu zákona dosiahla to, že si o nej upravila názor viac ako tretina opýtaných Francúzov. „Z tejto skupiny majú dve tretiny ľudí o Taubiraovej lepšiu mienku ako predtým,“ informovali noviny Les Echos o prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnil ústav BVA. Ministerku kladne hodnotilo až 88 percent prívržencov ľavice.
Taubiraová je nepochybne hrdinka z pohľadu francúzskych homosexuálov, ale neplatí to o všetkých z tejto komunity. Jedna lesbická organizácia jej počas prípravy návrhu zákona vyčítala, že nechystá zrovnoprávnenie s heterosexuálnymi pármi. Ministerke odkázala, že ide o polovičnú rovnosť, čo znamená, že to nie je žiadna rovnosť.
Dôvod hnevu? Taubiraová odmietla zaradiť do návrhu právo lesieb na umelé oplodnenie. „Žiadna krajina, ktorá schválila homosexuálne sobáše, nevložila do predmetného zákona ustanovenie o asistovanej reprodukcii,“ zdôraznila ministerka v decembri 2012 podľa denníka Le¤Figaro. Tejto téme sa pritom nebráni a hovorí, že sa ňou môžu zaoberať poslanci v novele zákona o verejnom zdraví.
Politická minulosť
Taubiraová je rozvedená matka štyroch detí. Má 61 rokov. Pochádza zo zámoria – narodila sa vo Francúzskej Guyane. Vyrastala v skromnom prostredí. Jej matka sama vychovávala svojich päť potomkov.
Odporcovia ministerky nevedia zabudnúť, že v mladosti dlhý čas vystupovala ako zástankyňa guyanskej nezávislosti. Vyštudovaná ekonómka mala v roku 2002 najvyššiu politickú ambíciu. Za Stranu radikálnej ľavice (hoci nebola členkou) kandidovala v prezidentských voľbách. Odozva voličov bola slabučká. Získala iba 2,32 percenta hlasov.
Dlhé roky však bola poslankyňou dolnej komory francúzskeho parlamentu. Spoznala aj podobnú prácu v Bruseli a Štrasburgu – v období 1994 až 1999 pôsobila ako členka Európskeho parlamentu.