Kosovo je nezávislé od roku 2008. Za ten čas však nevstúpilo do OSN, kosovský tím nebol na olympiáde v Londýne. Stálo vyhlásenie nezávislosti zato? Čo sa zmenilo?
Rok 2008 bol pre nás obrovská zmena. Napriek problémom Kosovo dokázalo, že je to udržateľný projekt. Máme demokratické inštitúcie a vo všeobecnosti sa dá povedať, že prevláda stabilita. Stretávali sme sa s negatívnymi predpoveďami. Kosovo malo byť zdrojom nestability na Balkáne. Nie je to pravda. Viac ako 90 krajín Kosovo uznalo, sme členom Svetovej banky i Medzinárodného menového fondu. Máte však pravdu, nevstúpili sme do OSN a mnohé krajiny nás neuznali. Je to aj prípad Slovenska. Udržiavame však kontakty. Slovenskí vojaci spolu s českými urobili v Kosove kus skvelej roboty.
Vedeli by ste si predstaviť, že by sa Kosovo vzdalo časti územia na severe výmenou za normalizáciu vzťahov zo Srbskom?
Vzťahy stále nie sú pokojné. Územnú celistvosť Kosova uznali mnohé štáty. Delenie by bolo nebezpečné. Netýkalo by sa to len našich hraníc, ale aj iných. Nechceme otvárať tento problém. Srbom na severe Kosova sme garantovali práva. Sme pozitívnym príkladom pre región v tom, ako sa správať k menšinám. Belehrad a Priština potrebujú dialóg o voľnom pohybe osôb, ekonomickej spolupráci, boji proti organizovanému zločinu. Všetko sú to dôležité témy, o ktorých by sme mali hovoriť.
Hovoríte o garanciách práv menšín. Chceli by ste byť Srb v Kosove?
Áno. Ak by som bol Srb, chcel by som žiť v Kosove. Viem, že to nie je ľahké vysvetliť Srbom, ktorí žijú na severe mojej krajiny. Ale možno by len mali počúvať tých, čo obývajú juh Kosova, kde sa podieľajú na fungovaní inštitúcií. Môžem povedať, že na severe nemajú bežní obyvatelia problémy.
Som si istý, že minimálne časť Srbov by s vami nesúhlasila.
Plán Martiho Ahtisaariho ponúka najlepšie riešenie. Zaviazali sme sa k tomu, že sa ním budeme riadiť. Pracujeme na decentralizácií. Tam, kde majú Srbi väčšinu, majú významné práva. Je potrebné ich aj využívať. Musíme sa postarať aj o investície. Strach, ktorý pociťujú Srbi, nie je založený na skutočnosti. Nikto na nikoho nevytvára tlak.
Spomenuli ste boj proti organizovanému zločinu. Nie je však naň nadviazaná časť vašej politickej reprezentácie?
Nikto nesmie stáť nad zákonom. Nechcem hovoriť o nejakých konkrétnych menách. Ak však existuje podozrenie, obvinenia, úrady by si mali robiť svoju prácu.
Často sa stretávam s názorom, že Albánci v Kosove počas konfliktu so Srbmi nespáchali žiadne zločiny.
Ľudí z Kosova súdili a v Haagu povedali, že sú nevinní. Pred tribunálom bol aj bývalý premiér Ramush Haradinaj. Dokázal svoju nevinu. Oslobodzovacia armáda mala právo bojovať. Kosovo sa však zaviazalo spolupracovať s tribunálom v Haagu. Ak by sa ukázalo, že je niekto vinný, spravodlivosti musí byť učinené zadosť.
Akú máte predstavu o budúcnosti? Predpokladáte, že Kosovo uzná viac štátov a zlepšia sa vzťahy so Srbskom?
Teraz sa sústreďme na ekonomický rozvoj a budovanie právneho štátu. To je veľmi dôležité. Musíme ďalej spolupracovať s menšinami. So Srbskom chceme budovať rovnaké vzťahy ako s inými susednými štátmi. Rád by som niekedy do Bratislavy prišiel cez Belehrad.