Kardináli vošli do Sixtínskej kaplnky v procesii za spevu litánií k všetkým svätým. Ako posledný z nich vošiel kardinál Re, ktorý konkláve viedol.
Kardináli zložili slávnostné sľuby mlčanlivosti platné počas celej voľby nového pápeža. Najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi pod hrozbou exkomunikácie prisľúbili, že žiadne z diskusií, ktoré sa povedú v útrobách posvätného chrámu, nepreniknú na verejnosť.
Začiatok zhromaždenia v podobe slávnostnej prísahy bol naplánovaný na 16.45 a už po niekoľkých hodinách sa uskutočnilo prvé z tajných hlasovaní. Ešte predtým však zaznelo zvolanie „Extra omnes!“ („Všetci von!“), na čo môžu v kaplnke zostať už len volitelia. Tí majú až do ukončenia zakázané používanie akýchkoľvek komunikačných prostriedkov a Vatikán takisto zaviedol špeciálne opatrenia proti odpočúvaniu.
Kováčik: Čierny dym po prvej voľbe pápeža sa očakával
Čierny dym sa podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika očakával. Ako povedal, prvé kolo slúži vždy na to, aby sa ukázalo, kto sú hlavní kandidáti, teda ide o akési primárky. Následne podľa neho v ďalších kolách začne narastať počet hlasov pre tých, ktorí ich mali najviac.
O novej hlave cirkvi má právo rozhodnúť 115 kardinálov, ktorí sa do Ríma postupne schádzali z celého sveta. Všetkých uviedol do funkcie buď zosnulý pápež Ján Pavol II., alebo Benedikt XVI., ktorý minulý týždeň z postu odišiel.
Talianske médiá uvádzajú, že v kardinálskom zbore sú dve skupiny. Každá má svojich hlavných favoritov na zvolenie. Z pastoračnej línie ide o milánskeho kardinála Angela Scolu, kardinála z USA Timothy Dolana a kanadského kardinála Marca Ouelleta. Ak by sa v prvých kolách nik z nich výraznejšie nepresadil, do úvahy vraj prichádza maďarský kardinál Peter Erdö. Druhú skupinu podľa talianskych médií tvoria kuriálni kardináli, medzi nimi najmä brazílsky kardinál Odilo Pedro Scherer, kardinál vatikánskej kúrie Gian Franco Ravasi a vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone.
Najviac kardinálov, 60, pochádza z Európy. Z Talianska ich je až 28, z Nemecka 6. Severná Amerika vyslala 14 kardinálov, z toho 11 zo Spojených štátov a troch z Kanady. Z Latinskej Ameriky prišlo 19 voliteľov, z Afriky 11 a z Ázie 10. Austrália má len jedného kardinála.
V minulom storočí žiadne konkláve netrvalo viac než päť dní a najrýchlejšie hlasovanie vynieslo na stolec sv. Petra pápeža Pia XII. Dvakrát preláti zo severnej Ameriky nestihli hlasovania, pretože do Ríma nedorazili načas a jeden maďarský kardinál vynechal dve konkláve, pretože sa nachádzal na americkom veľvyslanectve v Budapešti v nútenom politickom azyle.
Pohľad konkláve v uplynulom storočí
- 31. júl – 4. august 1903: Počas siedmich hlasovaní v priebehu 4 dní bol zvolený taliansky kardinál Giuseppe Sarto (Pius X.) Na konkláve sa zúčastnilo 62 zo 64 kardinálov.
- 31. august – 3. september 1914: Talianskeho kardinála Giacoma della Chiesu (Benedikta XV.) zvolili na 10. pokus v tretí deň. Na hlasovaní sa zúčastnilo 56 zo 65 kardinálov. Kardináli z Bostonu, Baltimore a Quebecu prišli neskoro.
- 2.-6. február 1922: Pápežom sa stal taliansky kardinál Achille Ratti (Pius XI.) zvolený v 14. kole na piaty deň. Na konkláve sa zúčastnilo 53 zo 60 kardinálov. Hlasovanie nestihli preláti z Bostonu, Philadelphie a Quebecu.
- 1.-2.marec 1939: V treťom hlasovaní počas dvoch dní bol vybratý taliansky kardinál Eugenio Pacelli (Pius XII.). Hlasovalo všetkých 62 kardinálov.
- 25.-28. októbra 1958: Talianskeho kardinála Angela Roncalliho (Jána XXIII.) zvolili na štvrtý deň na 11. pokus. Zúčastnilo sa 51 z 53 kardinálov. Maďarský kardinál József Mindszenty sa nachádzal v politickom azyle na americkom veľvyslanectve v Budapešti a jeho juhoslovanský kolega Alojzije Stepinač mal domáce väzenie.
- 19.-21. jún 1963: Pápežom sa stal taliansky kardinál Giovanni Battista Montini (Pavol VI.) zvolený v šiestom kole na tretí deň. Hlasovalo 80 z 88 kardinálov. Mindszenty bol stále na americkom veľvyslanectve.
- 25.-26. august 1978: Po štvrtom hlasovaní bol v druhý deň konkláve vybratý taliansky kardinál Albino Luciano (Ján Pavol I.). Zúčastnilo sa na ňom celkovo 111 kardinálov zo 49 krajín a území, traja neprišli pre chorobu, pätnástim to nedovolilo nové pravidlo obmedzujúce vek voliteľa na menej ako 80 rokov.
- 14.-16. októbra 1978: Pápežom sa stal Poliak Karol Wojtyla (Ján Pavol II.). Zvolený bol na ôsmy pokus v tretí deň a stal sa prvou netalianskou hlavou katolíckej cirkvi od Adriána VI. (1522–1523). Celkovo hlasovalo 111 kardinálov zo 49 krajín a území.
- 18.-19. apríla 2005: Z konkláve vzišiel ako víťaz nemecký kardinál Joseph Ratzinger (Benedikt XVI.) vybratý v štvrtom kole v druhý deň. Na hlasovaní sa zúčastnilo 115 kardinálov z 52 krajín a území.
Favoriti voľby nového pontifika podľa médií
- Angelo Scola (71-ročný Talian). Milánsky arcibiskup, ktorý má zrejme najväčšiu šancu spomedzi talianskych kardinálov. Je odborník na morálku a bioetiku. Vyzná sa v islame, pretože riadi nadáciu pre pochopenie medzi kresťanmi a moslimami. Teologicky má blízko k Benediktovi XVI. Jeho voľba by nesplnila očakávanie, že pápež bude charizmatickým komunikátorom, akým bol Ján Pavol II.
- Odilo Scherer (63-ročný Brazílčan). Arcibiskup zo Sao Paula je hlavný kandidát z Latinskej Ameriky, kde žije 42 percent katolíkov z celého sveta. Riadi najväčšiu diecézu v krajine. Je považovaný skôr za konzervatívneho kardinála. Jeho nevýhodou by mohla byť skutočnosť, že v Brazílii sa rozrastá členstvo protestantských cirkví na úkor katolíckej cirkvi.
- Marc Ouellet (68-ročný Kanaďan). Pôsobí ako prefekt kongregácie, ktorá pápežovi odporúča vymenovať biskupov. Má povesť teológa myšlienkovej školy Benedikta XVI. V minulosti poznamenal, že ako nočnú moru vidí predstavu, keby sa stal pápežom. Vyslúžil si kritiku za výrok, že potrat nepovažuje prípustný ani v prípade znásilnenia. Hovorí sa o ňom, že nemá charizmu.
- Sean O'Malley (68-ročný Američan). Keby konkláve považovalo zúčtovanie so sexuálnymi škandálmi kňazov za hlavný cieľ, bol by ideálom takzvaných čistých rúk. Keď sa v roku 2003 stal arcibiskupom Bostonu, predal cirkevný majetok, aby odškodnil obete pohlavného zneužívania a uzavrel málo navštevované kostoly napriek protestom. Má pokojnú povahu a františkánsku skromnosť.
- Timothy Dolan (63-ročný Američan). Arcibiskup New Yorku, ktorý dobrotivosťou aj úsmevom býva prirovnávaný k Jánovi Pavlovi II. Vyniká zmyslom pre humor, je dynamický kardinál. Môže zaujať tých členov konkláve, ktorí hľadajú za pápeža šikovného manažéra a súčasne skvelého kazateľa. Niektorí sa ho vraj boja, pretože by zrejme urobil „veľké upratovanie“ v rímskej kúrii.
- Péter Erdő (60-ročný Maďar). Maďarský prímas je označovaný za hlavného kandidáta kompromisu v prípade, že európska väčšina členov konkláve nedokáže zvoliť Taliana a obávala by sa pápeža pochádzajúceho mimo Európy. Je predsedom Rady európskych biskupských konferencií a má dobré kontakty s vedúcimi predstaviteľmi katolíckej cirkvi v Afrike. Po smrti Jána Pavla II. bol najmladším členom konkláve.
- Peter Turkson (64-ročný Ghančan). Hlavný kandidát z Afriky, ktorý predsedá pápežskej rade Justitia et Pax (pre spravodlivosť a mier). Podporuje svetovú finančnú reformu. Tvrdí, že už dozrel čas, aby katolícka cirkev mala černocha za pápeža. Počas poslednej vatikánskej synody premietol protiislamské video, čím vyvolal pochybnosti o svojich diplomatických schopnostiach.
- Gianfranco Ravasi (70-ročný Talian). Fakticky zastáva funkciu vatikánskeho ministra kultúry (ako predseda dvoch pápežských rád – pre kultúru a archeológiu). Vedie aj biblickú komisiu. Má renomé vynikajúceho kazateľa a autora spisov. Napísal viac ako 50 vedeckých diel. Je známy tým, že dokáže citovať kohokoľvek od filozofa Aristotela až po speváčku Amy Winehouse.
(reuters, čap)