Andreotti bol symbolom talianskej kresťanskej demokracie i pilierom povojnovej politiky Talianska vôbec. V poslednom čase mal zdravotné problémy a vlani v auguste strávil niekoľko dní v nemocnici pre srdcovú arytmiu.
Zosnulý, ktorý si vyslúžil prezývku Divo Giulio (Božský Giulio), bol niekoľkonásobným premiérom, bol tiež päťnásobný minister zahraničných vecí, pôsobil aj ako minister vnútra či priemyslu.
O smutnej správe okamžite informovali všetky svetové médiá. Taliansky denník La Repubblica na svojom portáli pripomína nedávny rozhovor Andreottiho s novinármi, počas ktorého dostal otázku, čo by chcel mať vytesané na náhrobnom kameni. „Dátum narodenia, dátum smrti. Bodka. Nič viac. Na náhrobkoch o každom čítame, aký to bol dobrý človek. Keď sú cintoríny plné dobrých ľudí, kam odišli tí zlí?“ odpovedal Giulio Andreotti s iróniou pre neho takou typickou.
Andreotti – pre mnohých najschopnejší taliansky politik v dejinách
Bývalý sedemnásobný predseda talianskej vlády Giulio Andreotti bol považovaný za najinteligentnejšieho a pravdepodobne najschopnejšieho politika v talianskych dejinách, ktorý ako jediný poznal od samého začiatku tajné zákutia rímskej politickej džungle.
Počas svojho dlhoročného politického pôsobenia Andreotti stál pri všetkých najdôležitejších momentoch talianskej republiky. Od referenda o zrušení kráľovstva, cez voľby v roku 1948, ktoré znamenali koniec komunistickým ambíciám v krajine, cez taliansky hospodársky zázrak a tragické udalosti ako bol únos a vražda premiéra Alda Mora.
Foto: SITA/AP, Plinio Lepri
Od roku 1954 vystriedal dve desiatky ministerských funkcií, prevažne kľúčových: ministerstva vnútra, obrany, financií, zahraničných vecí. Do čela vlády sa prvýkrát postavil vo februári 1972, posledné funkčné obdobie trvalo od júla 1989 do júna 1992. V tom roku bol menovaný za doživotného senátora.
Jeho údajné napojenie na mafiu, pre ktoré sa musel obhajovať aj pred súdom, mu vynieslo množstvo prezývok, ako Božský, Belzebub či Princ temnôt. Toto napojenie na mafiu sa však nikdy nedokázalo a podľa analytikov išlo o snahu odstrániť Andreottiho z politiky.
Andreotti majstrovsky ťahal za nitky talianskej politiky
Giulio Andreotti sa narodil 14. januára 1919, bol synom učiteľa a vyrastal v skromných pomeroch. Počas štúdia práva v Ríme sa angažoval v katolíckom študentskom hnutí. Osudové bolo pre neho stretnutie so spoluzakladateľom Kresťanskodemokratickej strany (DC) Alcidom de Gasperim vo Vatikáne v roku 1942. De Gasperi ho priviedol do redakcie ilegálne vydávaného periodika Il Popolo. Od roku 1944 už Andreotti patril k vedúcim kruhom strany.
V roku 1948 ho zvolili do parlamentu. Osvedčil sa ako štátny tajomník v úrade predsedu vlády v rokoch 1947 až 1953.
Andreottimu, ktorý v zákulisí majstrovsky poťahoval nitkami talianskej politiky, sa do roku 1993 podarilo bez ujmy ustáť 27 parlamentných vyšetrovaní pre finančné škandály a korupčné aféry. V apríli 1993 ho začala polícia dokonca vyšetrovať pre podozrenie z napojenia na mafiu – predovšetkým v prípade vraždy novinára Carmineho Pecorelliho, ktorý napísal, že Andreotti bol zapletený s mafiou a s s únoscami Alda Mora.
Foto: SITA/AP, Massimo Sambucetti
V roku 1999 ho zbavili obvinenia, ale v roku 2002 ho po odvolaní obžaloby odsúdili na 24 rokov. Aj on sa však odvolal a v roku 2003 ho odvolací súd zbavil obvinenia. V októbri 2004 ho Taliansky najvyšší súd zbavil s konečnou platnosťou obvinenia z väzieb na mafiu. Po zániku Kresťanskodemokratickej strany v roku 1994 Andreotti vstúpil do vtedajšej kresťanskodemokratickej Talianskej ľudovej strany (PPI), ktorá zanikla v roku 2002.
Giulio Andreotti sa prejavil aj ako úspešný spisovateľ a jeho diela sa často objavovali na zozname bestsellerov. Vydal dvadsať kníh s úvahami o situácii v Taliansku a jej osobnostiach.
Jeho postava fascinuje aj filmových tvorcov. Režisér Paolo Sorrentino o ňom v roku 2008 natočil film s názvom Il Divo (Božský), ktorý vyhral cenu poroty na filmovom festivale v Cannes.