Z nich vyplýva že až 56 percent opýtaných má na Brežneva pozitívny názor. Tesne tak porazil vodcu boľševickej revolúcie a prvého lídra Sovietskeho zväzu Vladimira Iľjiča Lenina. Kladný názor na jeho osobu vyslovilo iba o percento menej spomedzi 1600 respondentov.
Na treťom mieste skončil Leninov nástupca Stalin s 50 percentami a to aj napriek krutým metódam vládnutia jeho režimu. Gruzínskeho rodáka nasleduje posledný ruský cár Mikuláš II., na ktorého pozitívne nahliada 48 percent Rusov. O poznanie horšie dopadli dvaja lídri – posledný líder Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova označilo za dobrého lídra iba 21 percent opýtaných a o jedno percento ho tak predbehol aj prvý prezident samostatného Ruska Boris Jeľcin.
Brežnev vládol v Sovietskom zväze od roku 1964 až do svojej smrti v roku 1982. Za nástupcu Nikitu Chruščova však blok upadol do hlbokej hospodárskej a spoločenskej stagnácie, čo začiatkom 90. rokov nakoniec vyvrcholilo kolapsom Sovietskeho zväzu. Brežnevova vláda je spojená aj so stupňovaním zbrojných závodov s USA, okupáciou Československa v roku 1968 či inváziou do Afganistanu v roku 1979.