Foto: SHUTTERSTOCK
Krajina sa chystá o dva roky osláviť 175. výročie narodenia svojho veľkého hudobného skladateľa. Zlatým klincom jubilea by mal byť nový životopisný veľkofilm. A práve okolo neho sa rozhorel škandál.
Ako sa majú v krajine, kde je od júna „propagácia netradičných sexuálnych vzťahov“ trestná, filmári vyrovnať s háklivou okolnosťou, že hlavný hrdina je homosexuál? Scenárista Jurij Arabov to vyriešil tým najistejším spôsobom. Vo filme o tom nemá byť ani zmienka. Pravda, k abstrahovaniu od tejto témy dospel iba postupne.
Larisa Maľukovová, filmová kritička novín Novaja gazeta, tvrdí, že vo verzii scenára, ktorý videla vlani, sa ešte Čajkovskij trápil láskou k mladému mužovi. Arabov ho však odvtedy znova prepracoval a v nedávnom rozhovore pre denník Izvestija vyhlásil: „Som proti verejnému posudzovaniu homosexuálnej tematiky, špeciálne v umení. Scenár Čajkovského prešiel cez päť verzií, a v poslednej niet nijakej homosexuality… Nepodpísal by som sa pod film, ktorý by robil reklamu homosexualite.“
Na novinársku otázku, či v životopisnom filme nepovažuje za potrebné zobraziť intímne detaily života jeho hrdinu, Arabov odsekol: „To absolútne nie je fakt, že Čajkovskij bol homosexuál. To si myslia iba malomeštiaci. A to, v čo veria malomeštiaci, netreba ukazovať vo filme.“
Scenáristu v stredu nečakane razantne podporil aj ruský minister kultúry, ktorého rezort filmu odklepol sedemstotisíc eur štátnej podpory. „Arabov má pravdu – neexistujú nijaké dôkazy, že Čajkovskij bol homosexuál. Čajkovskij bol najväčší ruský skladateľ – to je fakt. Čajkovskij je génius, a film, ako sa nazdáva tvorivý tím, treba nakrúcať práve o genialite Čajkovského a nie o klebetách okolo jeho životopisu,“ povedal v rozhovore pre agentúru Interfax minister Vladimir Medinskij, mimochodom, pôvodným povolaním historik.
Svojimi homofóbnymi názormi sa minister Medinskij ani v minulosti netajil. „Sexuálna orientácia by nemala byť predvádzaná, nemalo by sa o nej diskutovať, ani v televízii, ani v parlamente, ani na mítingu pred päťstotisíc ľuďmi,“ povedal v rozhovore pre portál Lenta.ru ešte predtým, ako Štátna duma schválila zákon trestajúci „propagáciu netradičných sexuálnych vzťahov“ pokutami až do výšky 24-tisíc eur.
Správkyňa Čajkovského archívu Polina Vajdmanová, vedecko-odborná šéfka jeho múzea, považovaná za najväčšiu ruskú znalkyňu života a diela autora Labutieho jazera i desiatok ďalších nesmrteľných baletov, opier, symfónií a koncertov, považuje spochybňovanie Čajkovského sexuálnej orientácie za absurdné.
„Existuje obrovské množstvo literatúry, publikovaná bola jeho redakčne nezoškrtaná korešpondencia, pred troma rokmi vyšla kniha Neznámy Čajkovskij – tam je všetko napísané čierne na bielom. To, že bol homosexuál, je všeobecne známy fakt už od 19. storočia. Dokonca aj v sovietskych časoch sa o tom síce delikátne, ale absolútne otvorene písalo,“ povedala umenovedkyňa pre agentúru RIA – Novosti.
V listoch, najmä tých, ktoré písal svojmu bratovi Modestovi, sa Čajkovskij veľmi otvorene priznával k homosexualite. Písal mu o láske k huslistovi českého pôvodu Josefovi Kotekovi i pocitoch žiarlivosti, keď sa jeho mladý favorit zaľúbil do istej speváčky. Slávny skladateľ sa istý čas pokúšal so svojou sexuálnou orientáciou bojovať, dokonca sa oženil, napokon sa však sám so sebou zmieril. „Po tom príbehu s manželstvom nakoniec začínam chápať, že nie je nič márnejšie, ako chcieť byť nie tým, kým som vo svojej prirodzenosti,“ napísal svojmu bratovi v roku 1878.
Vedkyňa Vajdmanová si myslí, že život a dielo sa v prípade Čajkovského nijako nedajú oddeliť, a preto životopisný film o ňom sa nesmie vyhnúť ani veľmi osobným aspektom. „Je to absolútne autobiografický umelec. Rozpráva o sebe, jeho tvorba je výpoveďou. Jeho život sa odzrkadľuje v tvorbe a tvorba v živote,“ zdôrazňuje.
Na rozdiel od svojho ministra prezident Vladimir Putin nepopiera historické fakty. V rozhovore pre ruskú verejnoprávnu televíziu a americkú agentúru AP, keď sa pokúšal obhájiť svoj režim, že nie je homofóbny, si na túto tému dokonca odľahčene zavtipkoval: „Hovoria, že Piotr Iľjič Čajkovskij bol homosexuál, pravda, radi ho máme nie preto. Bol veľký hudobník, a my všetci máme radi jeho hudbu. No a čo? Netreba robiť z komára somára, v našej krajine sa nič strašné, nič príšerné nedeje.“