Potvrdzuje to aj najnovšie krviprelievanie v Tripolise, ktoré si do nedele vyžiadalo viac ako 45 obetí a okolo 450 zranených. Najmä vo štvrtiach Gargur, Salahedín, Ain Zará a Suk Džumá. Prvotné nepokoje vyvolali príslušníci ozbrojených milícií, ktoré sa pred časom podieľali na zvrhnutí plukovníka Muammara Kaddáfího, a z metropoly ich úrady nemôžu dostať.
„Pokračujúca dezintegrácia, úplná strata kontroly nad situáciou v krajine, jej premena na peklo, v ktorom majú hlavné slovo počty ozbrojencov,“ charakterizuje vývoj arabský server Dahab s tým, že ústredná vláda už kontroluje iba jednu z oblastí, a to Tripolitániu. Aj to iba čiastočne, pretože mestá Zintán a Misuráta už vyhlásili autonómiu. Práve ozbrojenci z naposledy menovaného mesta začali ešte v piatok strieľať na demonštrantov, ktorí pred sídlom tzv. Misuratských orlov v Tripolise žiadali odchod všetkých milícií z hlavného mesta.
Dôvodom sú opakujúce sa ozbrojené potýčky v metropole, a tým aj zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v meste. Proti prítomnosti milícií pravidelne protestujú obyvatelia metropoly, ale bezúspešne. Po víkendových incidentoch zorganizovali dokonca vlastnú domobranu, ktorá chráni celé štvrte pred možným ohrozením zo strany „revolucionárov“ z rôznych kútov krajiny.
„Všetky zoskupenia milícií musia opustiť Tripolis,“ cituje líbyjská agentúra LANA z vyhlásenia premiéra Alího Zajdána. Váhu jeho slov však oslabuje skutočnosť, že vládna moc evidentne stráca kontrolu nad rozhádanými milíciami, islamistickými ozbrojencami a ďalšími bojovníkmi, ktorí aj dva roky po zavraždení Kaddáfího odmietajú zložiť zbrane. Len nedávno vláda napríklad „poradila“ líbyjským kresťanom, aby opustili krajinu, pretože im nemôže garantovať bezpečnosť.
Európske štáty aj USA, ktoré podporovali prevrat v Líbyi, sa zatiaľ zmohli iba na výzvy na zdržanlivosť. „Líbyjčania neriskovali životy počas revolúcie v roku 2011 preto, aby dnes v krajine panovalo násilie,“ reagoval na najnovšie udalosti napríklad šéf diplomacie John Kerry.
Súčasný vývoj sa negatívne odzrkadľuje hlavne na poklese až zastavení dodávok ropy a plynu nielen do Európy. A navyše, po zvrhnutí Kaddáfího režimu prestala platiť dohoda Ríma s Tripolisom, podľa ktorej Líbyjčania zabránia ilegálnej migrácii z afrického kontinentu do Európy. Výsledkom je rastúca vlna utečencov aj obetí, ktoré končia vo vodách Stredozemného mora.