Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč je za zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze, ktorá by prerokovala terajšiu krízovú situáciu v krajine. Zasadnutie parlamentu vo štvrtok prezident navrhol pri stretnutí s jeho predsedom Volodymyrom Rybakom. Podľa Rybaka by sa poslanci mali zísť na budúci týždeň a na programe rokovania by mohla byť aj demisia vlády.
„Mäsové neporiadky, ku ktorým v poslednej dobe došlo, sprevádza násilia, krviprelievanie a podpaľačstvo. Situácia teda vyžaduje okamžité urovnanie,“ povedal podľa agentúry Interfax-Ukrajina prezident Rybakovi. „Prosím vás preto o zvolanie poslancov na posúdenie tejto situácie.“
Rokovania s opozíciou, ktoré prezident vedie, sú podľa Janukovyča len súčasťou riešenia politickej krízy. „Druhú časť treba preniesť na parlamentnú pôdu. Návrhy, ktoré padnú počas môjho rokovania (s opozíciou) a ktoré predložia aj sami poslanci, je potrebné posúdiť v parlamente,“ povedal Janukovyč. Snemovňa musí konať aj napriek tomu, že poslanci sú v súčasnej dobe na parlamentných prázdninách.
„Dovolenku posunieme,“ sľúbil hlave štátu Rybak. Možnosť, že by počas schôdze mohol padnúť návrh na demisiu vlády, pripustil, ale len hmlisto. „Je veľa otázok, ktoré treba riešiť nie na námestí, ale v zasadacej sieni. Opozícia aj parlamentná väčšina sa musia zísť a posúdiť vznikajúce otázky: demisiu vlády a problémy spojené s nedávnymi zákonmi schválenými v parlamente,“ povedal Rybak. Schôdza sa podľa neho môže uskutočniť začiatkom budúceho týždňa.
Demonštranti a vodcovia hlavných ukrajinských opozičných strán požadujú okrem demisia vlády aj rezignáciu prezidenta a vypísanie predčasných parlamentných a prezidentských volieb. Žiadajú navyše potrestanie ministra vnútra Vitalija Zacharčenka, ktorý je zodpovedný za nasadenie polície v centre Kyjeva, a zrušenie zákonov, ktoré fakticky stavajú mimo zákon akékoľvek protivládne protesty a kritiku režimu na internete.
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vo štvrtok v telefonickom rozhovore ubezpečil šéfa Európskej komisie José Barrosa, že neuvažuje o zavedení výnimočného stavu v krajine. Novinárom to v Bruseli povedal hovorca Európskej komisie. Ukrajinský prezident podľa neho tiež uvítal chystanú piatkovú návštevu eurokomisára pre rozšírenie Štefana Füleho v Kyjeve, budúci týždeň by krajinu mala navštíviť šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová. Do ukrajinskej krízy sa vo štvrtok vložila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová alebo bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov.
Barroso podľa hovorcu komisie Oliviera Baillyho v telefonickom rozhovore zopakoval varovanie Bruselu, že ak sa situácia na Ukrajine nestabilizuje, únia zváži možné dôsledky pre vzájomné vzťahy. Vyjadril vraj tiež znepokojenie z eskalácie násilia v Kyjeve, útokov proti novinárom aj správ o miznutí ľudí. „Použitie sily podľa komisie zjavne nie je odpoveďou na terajšiu politickú situáciu,“ poznamenal Bailly.
Šéf Európskej komisie v telefonáte tiež Janukovyča ako hlavu štátu vyzval na začatie dialógu s opozíciou na najvyššej úrovni. K diskusii s opozičnými skupinami a k upokojeniu situácie by podľa EÚ mohli prispieť práve cesty zástupcov Európskej komisie. Podľa Barrosovho hovorcu Janukovyč na ponuku odpovedal, že Füle aj Ashtonová budú v Kyjeve vítaní. Füleho ľudia už chystanú cestu potvrdili v minulých dňoch s tým, že plánované sú jeho stretnutia so zástupcami úradov i opozície.
Merkelová varovala Janukovyča pred násilným potlačením opozičných protestov. „Očakávame od ukrajinskej vlády, že zabezpečí demokratické slobody, predovšetkým možnosť pokojne demonštrovať, že bude chrániť životy a že nedôjde k použitiu násilia,“ vyhlásila Merkelová na zámku Meseberg neďaleko Berlína. „Sme nanajvýš znepokojení a rozhorčení z toho, akým spôsobom sa presadili zákony, ktoré spochybňujú základné slobody,“ dodala.
Osemdesiattriročný Gorbačov vyzval prezidentov Ruska a USA Vladimíra Putina a Baracka Obamu, aby pomohli sprostredkovať politické rokovania znepriatelených ukrajinských strán. „Som presvedčený, že je vo vašich možnostiach dosiahnuť tento cieľ. Vláda a opozícia musia zasadnúť za rokovací stôl,“ uviedol Gorbačov.
Na katastrofálnu situáciu na Ukrajine upozorňuje v liste zahraničným médiám skupina ukrajinských novinárok. Svojich kolegov v zahraničí žiadajú, aby čo najširšie informovali o súčasných udalostiach v uliciach Kyjeva. Násilné protesty za odstúpenie vlády Viktora Janukovyča si už vyžiadali päť obetí na životoch, z ktorých najmenej dvaja boli zastrelení. Zranenia utrpelo aj najmenej 35 novinárov, z ktorých niekoľko brutálne zbili. „Žiadame vás, aby ste šírili pravdu o tejto diktatúre,“ píše sa v liste.
Agentúra Unian vo štvrtok oznámila, že ďalším mŕtvym je Jurij Verbyckyj, ktorý zomrel na podchladenie. Teploty v Kyjeve sa pohybujú až desať stupňov pod bodom mrazu. Verbyckého podľa agentúry uniesli a mučili neznáme osoby, jeho telo sa našlo neďaleko kyjevského letiska Boryspil. Opozícia tvrdí, že v uliciach kyjevského centra od začiatku týždňa zomrelo päť až sedem ľudí. Smútok na uctenie pamiatky mŕtvych vo štvrtok vyhlásili v Rovne, Ľvove, Lucku a Ternopile.
Policajti pod ochranou prilieb a štítov odolávajú tlaku demonštrantov, ktorí sa snažia preraziť zovreté rady pohotovostných jednotiek hádzaním dlažobných kociek a delobuchov. V uliciach pripomínajúcich bojisko sa skupinky mladíkov snažia podpáliť zvyšky autobusových vrakov. Bojovníci zásahového komanda Berkut sa márne pokúšajú hromady horiacich trosiek uhasiť vodnými delami. Dramatickú scénu dokresľuje dunivý hluk improvizovaných bubnov, ktoré si demonštranti upravili z prázdnych barelov.
Uprostred opozičného tábora vyrástol katapult, s ktorého pomocou sa radikálne jadro protestujúcich snaží dopraviť na nepriateľskú stranu zvlášť ťažké projektily. Podobný, ale podstatne väčší útočný nástroj v stredu pri jednom zo zásahov zlikvidovala kyjevská polícia.
Kličko dojednal prímerie pred rozhovormi s Janukovyčom
Šéf ukrajinskej opozičnej strany udara Vitalij Kličko vo štvrtok dohodol prímerie medzi radikálnymi demonštrantmi a ťažkoodencami, ktorí už štvrtý deň v centre Kyjeva zvádzajú boje na improvizovaných barikádach. Pokoj v strede mesta má trvať počas rokovaní opozičných vodcov s prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorého prvé kolo sa konalo v stredu. Vo štvrtok má rokovanie pokračovať od 14:00 hod SEČ, prezidentská kancelária si vraj na ne vyhradila päť hodín.
Kličko dopoludnia v napätej atmosfére rokoval s veliteľmi pohotovostných oddielov Berkut a jednotiek ministerstva vnútra, ktoré vláda do centra Kyjeva povolala. Dohodnuté prímerie podľa ukrajinskej tlače radikáli na barikádach väčšinou rešpektujú.
Prímerie má platiť do štvrtkového večera, vyprší v 19:00 SEČ. Počas popoludnia sa má v sídle prezidenta uskutočniť ďalšie stretnutie Janukovyča s predákmi opozičných strán Kličkom, Arsenijom Jaceňukom a Olehom Ťahnybokom.
Analytici varujú pred extrémistami
Pokračujúce nepokoje v Kyjeve potvrdili obavy väčšiny pozorovateľov, že politickej opozícii sa situácia vymkla z rúk a časť demonštrantov reprezentovaných ultrapravicovými radikálmi pokračovala v násilnostiach.
„Vznikol paradox, keď ľud chce konkrétne činy a kolektívne konať, zatiaľ čo opozícia, ktorá si robí nárok na hlavnú silu v proteste, to odmieta,“ reagoval na najnovší vývoj politológ Vadim Karasiov pre portál newsmax.com.ua. Podľa neho sa opoziční lídri hrali na politikov, ale v skutočnosti nimi nie sú. „Mali už pochopiť, že hry sa skončili. Teraz už ide do tuhého,“ zdôraznil šéf kyjevského Ústavu globálnych stratégií.
Počas stredajšieho telemostu Moskva – Kyjev upozornil politológ Michail Pogrebinskij najmä na radikálov, ktorí sa „odtrhli“ od myšlienok kyjevského Námestia nezávislosti. Dnes napríklad už nik nehovorí o smerovaní do Európy.
„Extrémisti využívajú skutočnosť, podľa ktorej ich úsilie zvrhnúť vládu sa zhoduje so strategickým záujmom veľkého počtu Ukrajincov. Ľudia chcú zmenu moci. Chce to asi polovica krajiny. Nechcú však, aby tiekla krv. Lenže v skutočnosti je tu strašná hrozba: hranicu možno prekročiť a v takom prípade to bude znamenať veľké straty na ľudských životoch,“ upozornil riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu. Zároveň sa domnieva, že hlavným nebezpečenstvom je možný vznik doteraz nepoznanej dávky nenávisti medzi východnou a západnou časťou Ukrajiny.
Názorové rozdelenie Ukrajiny potvrdzuje aj demonštrácia v Charkove, o ktorej informoval spravodajca BBC. Na proteste sa podľa polície zúčastnilo niekoľko desiatok tisíc stúpencov prezidenta Viktora Janukovyča a vlády Mikolu Azarova. Organizátori dokonca informovali o stotisícovej účasti. Najčastejšie zneli heslá ako Janukovyč je náš prezident!, Nie fašizmu! a Stačilo leňošenia na Námestí nezávislosti!.
Na adresu najradikálnejšej sily v konfliktoch s políciou – Pravicového sektora – politológ Vladimir Fesenko upozornil, že ani nacionalistická strana Sloboda Oleha Ťahnyboka nemá vplyv. „Dobre poznám pozadie ich vzťahu a viem, že Pravicový sektor považuje členov Slobody a Ťahnyboka za zahnívajúcich liberálov. Nejde o systémových nacionalistov, ku ktorým sa dnes pridali už aj futbaloví ultras, ktorí si chcú udrieť za každú cenu,“ povedal pre portál TV Rain.
Ako sa dianie na Ukrajine dotkne Slovenska
Podľa zahraničnopolitického analytika Dulebu sa udalosti na Ukrajine Slovenska už dotkli tým, že Ukrajina nepodpísala asociačnú dohodu s EÚ a odďaľuje sa na neurčito. „Jednoducho strácame, nemôžu sa naplniť očakávania, ktoré sme mali v súvislosti s rozvojom dvojstranného obchodu, ale aj s oživením pohraničia. V hre je slovenský národný záujem a tým, že Ukrajina nepodpísala dohodu, tak je to v rozpore s naším záujmom,“ zhodnotil Duleba. Poznamenal, že ide o suverénnu krajinu a hocijakí vonkajší aktéri majú limitované možnosti. „Sami Ukrajinci sa musia rozhodnúť, ako chcú postupovať ďalej. Čiže môžeme evidovať náš záujem, ale možnosti, aby sme reálne mohli vstúpiť do deja, asi nemáme,“ dodal analytik.
Premiér Robert Fico i predstavitelia slovenských politických strán vyzvali na dialóg a pokojné riešenie situácie na Ukrajine po násilných konfliktoch demonštrantov s políciou, ktoré si vyžiadali obete na životoch. Slovenskí politici tiež kritizovali prijatie ukrajinských zákonov, ktoré sú namierené proti slobode slova a zhromažďovania. (su)