Pri obrane mesta zahynulo 750-tisíc Leningradčanov a niekoľko stotisíc vojakov. Pre prezidenta Vladimira Putina bolo 70. výročie úplného konca blokády výnimočným dňom. Položil nielen veniec k memoriálu Matky vlasti, ako každý rok, ale prvý raz aj kyticu červených ruží k mohyle, kde spočinul jeho starší brat.
Dieťa blokády
Putin sa narodil v Leningrade osem rokov po oslobodení mesta na Neve. „Pokojne sa však môže považovať za dieťa blokády,“ poznamenala pre Pravdu jeho niekdajšia triedna učiteľka Viera Gurievičová (80). „Tragédia sa nevyhla ani rodine Putinovcov. Voloďova mama takmer podľahla hladomoru, otca pri obrane mesta vážne ranilo a ich malý syn útrapy obliehania neprežil,“ dodáva pamätníčka, ktorú koncom augusta 1941 ako dieťa z Leningradu evakuovali jedným z posledných železničných transportov.
Leningrad v septembri 1941 na blokádu nebol pripravený. Chýbali zásoby potravín i paliva. Prvá zima bola obzvlášť krutá. V štyridsaťstupňových mrazoch ľudia rúbali nábytok na triesky, vylamovali parkety, aby mali čím prikúriť. V novembri 1941 sa museli uspokojiť s denným prídelom 125 gramov chleba. V zúfalstve si varili kožu z topánok, zoškrabovali glej spod tapiet, lovili mačky i potkany. A vysilení zomierali po tisícoch.
„Len za štyri mesiace na prelome rokov 1941 a 1942 zahynulo 360-tisíc civilných obyvateľov Leningradu,“ pripomenul včera Putin. „Takmer toľko stratila Veľká Británia za celú druhú svetovú vojnu,“ citovala ho agentúra RIA – Novosti.
Putinovu matku Mariu Šelomovovú zastihol začiatok blokády na predmestí Petergof. Keď sa neskôr front posunul k centru, aj s malým synom ju evakuovali do obliehaného Petrohradu. „Raz moja matka od hladu upadla do bezvedomia. Mysleli si, že zomrela a položili ju k mŕtvym. Ešte šťastie, že sa včas prebrala a zastonala. Je to zázrak, že zostala nažive. Celú blokádu strávila v Leningrade,“ spomenul šéf Kremľa v knihe rozhovorov V prvej osobe. V nej okrem iného prezradil: „Rodičia mi o sebe nikdy nič nehovorili. S jedinou výnimkou – rozprávali o leningradskej blokáde.“
Učiť sa nemčinu?
Na malého Voloďu rodinné vojnové príbehy silno vplývali. „Niekoľko jeho strýkov padlo na fronte. Vo vojne mu zomrela stará mama. Jeho otec bol vojnovým invalidom, až do smrti mal v tele črepiny,“ hovorí bývalá učiteľka Gurievičová. „Chlapec o tom počúval a nevedel si to urovnať v hlave. Pýtal sa ma, prečo by sa mal učiť jazyk fašistov,“ spomína, koľko úsilia ju stálo, kým ho presvedčila, že nemčinu sa treba učiť. „Vysvetlila som mu, že aj medzi Nemcami boli antifašisti a mnohí nechceli za Hitlera bojovať. Aj moja mama mala nemeckú národnosť. Napokon asi zabral argument, že keby sme s Nemcami zase stáli proti sebe, tak svojej vlasti môže lepšie pomôcť, ak bude poznať jazyk protivníka. Ako jeho prvá nemčinárka som dnes hrdá, keď počujem, ako dokonale hovorí týmto jazykom,“ dodáva.
Putinovu matku pred smrťou hladom zachraňoval jej brat, štábny dôstojník. „Ivan Ivanovič jazdil pod nepriateľskou paľbou s konvojmi zásob takzvanou cestou života. Keď dorazil cez zamrznuté Ladožské jazero, sestre zvyčajne dal niečo zo svojho prídelu,“ spomína učiteľka, čo jej rozprávala Maria Šelomovová, s ktorou boli blízkymi priateľkami. „Keď však brata prevelili, takmer to neprežila.“
Otec kŕmil matku
Putinov otec v tom čase bojoval pri Leningrade. Pri jednej z diverzných operácií v tyle nepriateľa sa z dvadsaťosemčlenného oddielu prebili z obkľúčenia len štyria. V Leningrade ho zaradili k obrancom mesta na takzvaný Nevský päták, posledné sovietske predmostie na ľavom brehu rieky. Nemci sa ho celý čas zúrivo pokúšali dobyť. Bezúspešne. Podľa Putina to bol doslova mlynček na mäso. Chýbalo len veľmi málo, aby zomlel aj jeho otca. Výbuch granátu mu takmer odtrhol nohu. V zúrivej paľbe zostal bezmocne ležať na území nikoho. Doplaziť sa k nemu si vyžadovalo odvahu samovraha. Veliteľ riskovať nechcel a žiaden dobrovoľník sa dlho nehlásil. Zraneného napokon spoznal jeho bývalý sused a uprostred najhustejšej paľby ho odtiahol cez zamrznutú Nevu.
Vladimir Putin starší preležal v nemocnici niekoľko mesiacov. „Tam ho našla mama,“ spomínal prezident. „Sama polomŕtva k nemu prichádzala každý deň. Otec videl, v akom bola stave, a potajme, aby si to zdravotné sestry nevšimli, jej začal dávať svoju stravu. Pravda, skoro im to zatrhli. Lekári na to prišli, keď otec od hladu upadol do bezvedomia. Napokon však obaja prežili.“
Viťa zomrel na záškrt
Neprežil však ich syn, dvojročný Viťa. Bolo to ich druhé dieťa. Prvé im zomrelo krátko po narodení ešte pred vojnou. Predvlani, keď Putin koncom januára prišiel na Piskarevský cintorín, najväčšie pohrebisko obetí druhej svetovej vojny, spomenul, že niekde tam je možno pochovaný aj jeho brat. „Nikdy som ho nevidel, nepoznal. Podľa rozprávania rodičov v roku 1941 deti brali z rodín, aj mame vzali dieťa, s cieľom ich záchrany,“ citovala ho agentúra RIA – Novosti. V detskom domove malý Viktor ochorel na záškrt. „Oznámili, že zomrel, ale neoznámili, kde je pochovaný. Takže je úplne možné, že práve tu,“ dodal.
Triedna učiteľka zo základnej školy, s ktorou prezident dodnes udržiava kontakty, ho posmelila, aby sa pokúsil brata nájsť: „Povedala som mu, nech to nenechá tak, pretože mne na našej radnici telefonicky potvrdili, že nejaký chlapček s priezviskom Putin sa v záznamoch pohrebiska našiel. Nakoniec sa to podarilo. Viktor Vladimirovič Putin, ktorý zomrel v júni 1942, nemá samostatný hrob. Dobrovoľní pátrači však zistili, v ktorom z mnohých masových hrobov leží. A Voloďa mu konečne mohol priniesť kvety,“ hovorí Viera Gurievičová.
Tretí syn manželov Putinovcov prišiel na svet ako neskoré dieťa až rok pred ich striebornou svadbou. „Mali veľmi ťažký osud,“ hovorí učiteľka Gurievičová o rodičoch šéfa Kremľu, ktorí obaja zomreli v roku 1999, niekoľko mesiacov predtým, ako sa ich syn z premiéra stal prezidentom. „Viete si predstaviť, koľko odvahy musela nabrať jeho mama, aby vo veku 41 rokov porodila Voloďu? Jeho otec mi raz povedal: Jeden náš syn by dnes bol vaším rovesníkom.“