Podľa nich sú niektorí prepustení členovia hnutia Taliban. Ďalší patria k teroristickej sieti Hakkání. Na slobodu sa včera ráno dostal napríklad aj Muhammad Valí, ktorý je odborníkom Talibanu na výbušniny.
„Za poľutovaniahodné rozhodnutie nesie zodpovednosť afganská vláda, ktorá musí teraz zabezpečiť, aby prepustení islamisti nevykonávali teroristické činy,“ konštatuje sa v prvej reakcii veľvyslanectva USA v Kábule. Kontroverzné rozhodnutie má začiatok v niekoľko týždňov starom rozhodnutí prezidenta Hamída Karzaja prepustiť uväznené osoby „pre nedostatok dôkazov“. Na adresu amerických dôkazov Karzaj reagoval vyhlásením: „Tvrdenia Američanov, podľa ktorých existujú dôkazy o podvratnej činnosti mnohých väznených, sa stále opakujú. Ako majú totiž vysvetliť skutočnosť, prečo ľudí držia za mrežami. Naše justičné orgány, generálna prokuratúra však proti nim nemajú nijaké dôkazy.“ Kábul už dlhšie kritizoval amerického spojenca pre zadržiavanie podozrivých bez obvinenia či súdu.
Podľa Davida Loina, spravodajcu BBC v Kábule, oslobodených väzňov prepúšťali po malých skupinkách. „Väčšina neskrývala radosť a ironické úškľabky,“ informoval s tým, že niektorí v autobusoch a ďalší taxíkmi smerovali do svojich rodísk po celej krajine. Ako pripomína Reuters, prepustené osoby zadržiavali hlavne vo väzniciach Parván v Bagráme, ktoré sa nachádzajú asi 40 kilometrov severne od Kábulu. Afganci prevzali úplnú kontrolu nad objektmi v marci 2013 v rámci preberania zodpovednosti za bezpečnosť v krajine afganskými zložkami. Odvtedy afganské úrady už prepustili stovky väznených ľudí.
Ako pripomenul Loin, najnovšie rozhodnutie prepustiť desiatky väzňov je ďalším dôkazom prudkého ochladenia vzťahov afganského vedenia s USA. V čase, keď sa Washington usiluje presvedčiť prezidenta Karzaja, aby podpísal bezpečnostné dohody. Majú umožniť zotrvanie časti amerických vojakov v Afganistane po tom, čo sa má z krajiny do konca roku stiahnuť celý medzinárodný kontingent. Američanmi navrhovaná dohoda obsahuje súhlas s dislokáciou asi 10-tisíc amerických vojakov v Afganistane počas niekoľkých ďalších rokov. Američania by mali mať predovšetkým výcvikovú a podpornú úlohu.
Prezident Karzaj však stále odmieta podpísať dohodu. Washington vraj preto, aspoň podľa pozorovateľov, počká do skončenia jeho mandátu. Budú rokovať až s jeho nástupcom, ktorý by mal vzísť z prezidentských volieb naplánovaných na apríl tohto roku.