Pentagón oznámil, že prerušuje vojenskú spoluprácu s Ruskom. Týka sa to všetkých cvičení a schôdzok. "Pre súčasné dianie na Ukrajine dočasne pozastavujeme naše obchodné a investičné vzťahy s ruskou vládou,“ uviedol zase americký vládny Úrad pre obchodné zastúpenie.
Tieto konkrétne americké kroky zatiaľ nenasledovala Európa. Pondelkové zasadnutie ministrov zahraničných vecí štátov Európskej únie prinieslo len hrozbu, síce cielených, ale neurčitých sankcií a prerušenie rozhovorov o liberalizácii vízového režimu EÚ a Ruska. O ďalšom postupe únie budú rokovať vo štvrtok v Bruseli na mimoriadnom summite vrcholní predstavitelia EÚ.
Američania by však chceli byť rýchlejší. Podľa denníka New York Times už Biely dom pripravuje finančné sankcie proti vysokopostaveným ruským činiteľom, ktorí sa zapojili do invázie na Krym. Obmedzenie ekonomických vzťahov, zmrazenie kont, a vôbec snaha nájsť, komu peniaze na niektorých účtoch patria, sa však nezaobídu bez širšej podpory. Washington preto chce, aby rovnaký postup zvolila Európa, ktorá je najväčším obchodným partnerom Ruska. New York Times pripomína, že USA v tejto kategórii nie sú ani v top 10.
"Je mimoriadne dôležité, aby mali USA na svojej strane Európu,“ povedala pre noviny Julianne Smithová, bývala poradkyňa pre národnú bezpečnosť viceprezidenta Joa Bidena. "Ak chcú Spojené štáty vytvoriť tlak na ruský priemysel, tak dosah nebude taký, ako keď sa zapojí aj Európa. Je to však ľahšie povedať, ako to urobiť,“ myslí si Smithová.
Únia si chce ponechať otvorený priestor na diskusiu. To je jeden z dôvodov na opatrnejší, diplomatickejší prístup EÚ. Je však jasné aj to, že jednotlivé štáty zvažujú, čo ich bude stáť, ak pôjdu otvorene proti Rusku. Príklad ponúka Británia, ktorá tradične stojí na strane USA. Britské médiá však poukázali na dokument, podľa ktorého Londýn má jednu zásadnú výhradu proti akýmkoľvek sankciám proti Kremľu. Británia by bola za, nesmú však ovplyvniť fungovanie City, teda londýnskeho finančného centra. Od dokumentu sa v utorok dištancoval Nick Clegg, šéf Liberálnych demokratov, ktorí vládnu v koalícii s konzervatívcami.
Podľa experta na medzinárodné vzťahy Hylkeho Dijkstru z Oxfordskej univerzity je teraz potrebné proti Rusku kombinovať tvrdší aj mäkší prístup. "Západ musí spoločne zvýšiť tlak a zároveň nechať otvorené komunikačné kanály,“ povedal pre Pravdu Dijkstra. "Začnime s ekonomickými sankciami a zvýšme prítomnosť NATO v Baltskom mori.“
"Úsilie musí byť koordinované. Cukor a diplomatické nástroje môžu pomôcť vtedy, keď je k dispozícii aj bič,“ uviedol pre Pravdu aj Ulrich Speck z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. "Putin musí pochopiť, že za inváziu bude musieť platiť. A že Západ je jednotný a myslí to vážne,“ tvrdí expert.
V utorok o situácii na Ukrajine rokoval aj vrcholný orgán NATO Severoatlantická rada. Stretnutie sa konalo na základe žiadosti Poľska. To oň požiadalo podľa článku¤4 Severoatlantickej zmluvy, čo je veľmi zriedkavý postup. Mechanizmus konzultácií sa aktivuje vtedy, keď členský štát cíti ohrozenie bezpečnosti. Podľa bruselských zdrojov Kyjev nežiada vojenskú pomoc od aliancie, chcel však by získať viac spravodajských informácií aj v súvislosti s pohybom ruských vojsk. V stredu sa má v Bruseli stretnúť aj Rada NATO-Rusko.
Obama se snaží prinútiť Putina k obratu na Ukrajine
Biely dom chce pri súčasnom zvyšovaní tlaku na Rusko a v spolupráci s európskymi spojencami ponúknuť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi východisko z ukrajinskej krízy. Vyplýva to podľa tlačových agentúr z vyjadrenia nemenovaného, vysoko postaveného predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu.
Podľa návrhu by Rusko malo stiahnuť svoje jednotky na Kryme späť na ruské základne, obmedziť počet ruských vojakov na polostrove v súlade s dohodou s Ukrajinou na maximálne 11 000 mužov a umožniť medzinárodným pozorovateľom sledovať, ako sú chránené práva miestnych Rusov. Tak by bolo možné bod po bode odpovedať na obavy Moskvy ohľadom situácie v susednej krajine. Plán tiež počíta s nadviazaním priameho dialógu medzi Ruskom a novou ukrajinskou vládou, poprípade za medzinárodného sprostredkovania.
Obama tento návrh už v sobotu predostrel Putinovi počas telefonického rozzhovoru, trvajúcom 90 minút. V utorok prezident o východisku z krízy rokoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá by vzhľadom k blízkym diplomatickým a hospodárskym kontaktom medzi Nemeckom a Ruskom mohla v dialógu s Moskvou zohrať dôležitú úlohu.
Spojené štáty spolu s návrhom na riešenie situácie mienia podľa spomenutého zdroja zvyšovať tlak na Rusko s pomocou hospodárskych sankcií. Ešte vážnejšie opatrenia by nasledovali, ak by ruské jednotky, ktoré fakticky obsadili Krym, vstúpili na východ Ukrajiny.
Obama dal Merkelovej jasne najavo, že sa nemieni zúčastniť júnového summitu skupiny G8, plánovanom dov juhoruskom Soči, ak sa nezmení ruská politika v ukrajinskej kríze. Podľa oficiálneho komuniké Bieleho domu prezident a kancelárka hovorili o dôležitosti „deeskalacie“ krízy, vyslania medzinárodných pozorovateľov a začatia dialógu medzi Moskvou a Kyjevom.
Kým Putin v utorok poprel, že by sa ruskí vojaci priamo zúčastnili nekrvavého ovládnutia Krymu, a súčasne si vyhradil právo Moskvy zasiahnuť aj vojenskou silou na ochranu Rusov na Ukrajine, Obama pred novinármi pritvrdil vo výrazoch a hovoril o „agresii ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine“ a jasnom porušení medzinárodného práva.
„Zdá sa, že prezident Putin má inú skupinu právnikov, ktorí vytvárajú inú sadu interpretácií,“ povedal Obama. „Nemyslím si však, že tým niekoho oklame,“ dodal. Avšak tiež povedal, že Rusko má stále príležitosť pomôcť medzinárodnému spoločenstvu situáciu na Ukrajine stabilizovať a tiež spomenul, že „podľa niektorých informácií si prezident Putin vzal čas na rozmyslenie o tom, čo sa stalo“.